„Najvyšší súd vydal rozhodnutie, ktorým pozastaví proces organizácie referenda plánovaného na 25. septembra z nariadenia prezidenta Kurdistanu, a to dovtedy, než rozhodne o sťažnosti, ktorú dostal a ktorá tvrdí, že referendum je protiústavné,“ uvádza sa v zdôvodnení súdneho verdiktu. Hovorca súdu uviedol, že súd dostal niekoľko sťažností.
Vláda irackého Kurdistanu vyhlásila v júni nezáväzné referendum o nezávislosti. Vláda v Bagdade s tým nesúhlasí a minulý týždeň sa iracký parlament tiež postavil proti. Kurdské vedenie však oznámilo, že výsledkami hlasovania v parlamente sa riadiť nebude.
Kurdistanský prezident Masúd Barzání už dal jasne najavo, že referendum nebude znamenať okamžité vyhlásenie nezávislosti. Jeho cieľom je podľa Barzáního spustiť „vážnu diskusiu s Bagdadom“.
Kurdi by mali v referende odpovedať na otázku: „Chcete, aby sa Kurdistan a oblasti Kurdistanu mimo administratívy tohto regiónu stali nezávislým štátom?“ Súčasný autonómny Kurdistan zahŕňa provincie Dijála, Irbíl, Sulajmánía a Halabdža. Pod kontrolou ale majú kurdské sily teraz aj provinciu Kirkúk, ktorá je bohatá na ropu a ktorej regionálne vedenie sa koncom augusta vyslovilo pre účasť tejto provincie v referende.
Turecko a Irán sú spolu s Bagdadom proti kurdskému hlasovaniu; obe krajiny sa obávajú, že vývoj v Iraku posilní separatistické tendencie Kurdov na ich území. Na posunutie termínu referenda Kurdov vyzval minulý týždeň aj Washington, ktorý sa, rovnako ako generálny tajomník OSN António Guterres obáva, že to ovplyvní boj proti teroristickej organizácii tzv. Islamský štát (IS), proti ktorému bojujú spoločne kurdské milície a jednotky irackej armády.
Kurdi v Iraku už niekoľko rokov hovorili o ľudovom hlasovaní. Táto otázka sa však stala aktuálnou v dôsledku oslabenia pozícií teroristickej organizácie IS, ku ktorému výrazne prispievajú kurdské milície.
V Iraku, ktorý má približne 37 miliónov obyvateľov, žije takmer šesť miliónov Kurdov. Autonómiu získal po vojne v Perzskom zálive v deväťdesiatych rokoch minulého storočia.
Irak je jediná krajina, v ktorej majú Kurdi autonómne územia s vlastnou vládou – majú vlastný parlament, vládu a armádu. Veľká kurdská menšina, viac ako 11 miliónov ľudí, žije aj v Turecku. Ďalší Kurdi žijú na severozápade Iránu, v Sýrii, Arménsku alebo Gruzínsku.