Nemecké voľby: Účasť podobná roku 2013, do volieb údajne zasahuje Rusko

Obaja kandidáti na nemeckého kancelára už hlasovali v dnešných parlamentných voľbách.

Kancelárka Angela Merkelová volila popoludní v centre Berlína, jej vyzývateľ z koaličnej sociálnej demokracie Martin Schulz hlasoval už dopoludnia v domovskom Würselene na západe krajiny.

Keď sa ho novinári pýtali, koľko hlasov jeho SPD dostane, odvetil: „Dosť na to, aby som sa stal kancelárom.“ Avšak predvolebné prieskumy to videli úplne inak. Že to s jeho stranou nevyzerá dobre, uznal vo volebnej miestnosti v stredonemeckom Goslare aj sociálnodemokra­tický minister zahraničia Sigmar Gabriel.

Foto: Reuters, RALPH ORLOWSKI

merkelova Nemecká kancelárka a líderka vládnucej Demokratickej únie CDU Angela Merkelová počas hlasovania v Berlíne.

Bild: Do volieb zasahuje Rusko

Nemecké médiá informujú, že v posledných niekoľkých hodinách sa na sociálnej sieti Twitter výrazne zvýšila podpora antiimigračnej a protiislamskej strane Alternatíva pre Nemecko (AFD), ktorá sa môže stať treťou najsilnejšou stranou v parlamente.

Za šírenie príspevkov, ktoré hovoria o manipulácii s hlasmi alebo volebných podvodoch na úkor AfD, sú automatizované twitterové účty, z ktorých mnohé vznikajú v Rusku, píše denník Bild.

Volebná účasť na nemeckých voľbách je podobná tej v roku 2013. Do 14:00 SELČ hlasovalo 41,1 percenta voličov, pred štyrmi rokmi to bolo 41,4 percenta.

Merkelová sa novinárom vyhla

Výrazne viac dôvodov na optimizmus má kancelárka Merkelová. Žena, ktorá v čele spolkovej vlády stojí už 12 rokov, hlasovala v sprievode svojho manžela Joachima Sauere v centre Berlína.

Dokonca ani hmla a daždivé počasie neodradilo desiatky novinárov, aby ich sledovali. Kancelárka svoju voľbu nijak nekomentovala.

Svoje hlasy už odovzdala aj väčšina popredných predstaviteľov menších strán vrátane Cema Özdemira zo strany Zelených, Dietmara Bartscha z Ľavice alebo Frauke Petryovej z Alternatívy pre Nemecko (AfD).

Nemecké parlamentné voľby 2017

Fotogaléria 10 fotiek

+7

Regióny hlásia vysokú volebnú účasť, niekde sa aj čaká

O pomerne vysokej volebnej účasti svedčia aj doterajšie správy z väčšiny regiónov. Vyššiu účasť ako v roku 2013 hlási Hamburg, Mníchov alebo Stuttgart. V Postupime v spolkovej republike Brandenbursko sa pred volebnými miestnosťami tvorili fronty.

K vysokej účasti v dnešných parlamentných voľbách volajú viacerí nemeckí politici vrátane prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera. Príkladom už išlo niekoľko predsedov strán. Svoj hlas už odovzdal okrem iného predseda sociálnych demokratov Martin Schulz.

Kancelárka Angela Merkelová, ktorej kresťanskí demokrati sú favoriti hlasovania, sa chystá hlasovať popoludní.

Foto: SITA/AP, Rolf Vennenbernd

Schulz Martin Schulz počas hlasovania v nemeckých parlamentných voľbách.

Steinmeier: Nemci, choďte voliť!

„Volebné právo je občianske právo,“ povedal Steinmeier v článku v denníku Bild am Sonntag. „Pre mňa je to v občianskej demokracii najvyšší zákon. Choďte voliť!,“ vyzval Nemcov ich prezident.

Už krátko po otvorení volebných miestností svoj hlas odovzdali predsedovia menších strán, ktoré sa usilujú o vstup do parlamentu, Christian Lindner zo Slobodnej demokratickej strany (FDP) a Cem Özdemir zo strany Zelených.

Okolo desiatej hodiny dopoludnia prišiel voliť v domovskom meste Würselen blízko Aachenu tiež predseda sociálnej demokracie a vyzývateľ kancelárky Merkelovej Martin Schulz. Na ceste k volebnej miestností ho sprevádzalo slnečné počasie.

Foto: Reuters, FABRIZIO BENSCH

volby, nemecko Muž hlasuje v Berlíne počas volieb do Spolkového snemu.

Ako si bude počínať AfD?

Veľmi sledovaný bude aj výsledok protiimigračnej a protiislamskej Alternatívy pre Nemecko (AfD), ktorá sa môže stať treťou najsilnejšou stranou v krajine.

73 500 volebných miestností sa otvorilo po celom Nemecku o 8:00. Ľudia, ktorých volebná účasť by mohla byť o niečo vyššia ako pred štyrmi rokmi – 71,5 percenta, v nich do 18:00 SELČ môžu vyberať z celkom 42 strán. Skutočnú šanca dostať sa do parlamentu má šesť zoskupení.

Schulz aj Merkelová sa musia pripraviť na pokles

Takmer nikto nepochybuje o tom, že najsilnejším bude CDU/CSU, ktoré v prieskumoch verejnej mienky mal okolo 36 percent hlasov. Isté sa zdá aj druhé miesto pre sociálnych demokratov (SPD), ktorí môžu dúfať v zisk okolo 22 percent hlasov.

Strany súčasnej veľkej koalície však musia počítať s poklesom o niekoľko percentuálnych bodov v porovnaní s voľbami v roku 2013. Sociálnym demokratom vedeným vyzývateľom Merkelovej Martinom Schulzom dokonca vážne hrozí najhorší výsledok v dejinách spolkovej republiky. Ich minimom bol zisk 23 percent v roku 2009.

Návrat FDP do Bundestagu?

Posilnenie naopak môžu čakať slobodní demokrati (FDP), ktorí v minulých voľbách prvýkrát za dobu spolkovej republiky z parlamentu vypadli, a aj Alternatíva pre Nemecko, ktorá pred štyrmi rokmi skončila len tesne pred bránami Spolkového snemu.

FDP sa v posledných prieskumoch pohybovala medzi deviatimi a desiatimi percentami a AfD, ktorá svoju kampaň postavila na tvrdej kritike migračnej politiky kancelárky Merkelovej, dosahovala zhruba 11 až 12 percent.

Podobne ako v predchádzajúcom období by sa mali do Bundestagu dostať aj Zelení (asi sedem až osem percent) a Ľavica (deväť až desať percent).

Merkelová sa môže vyrovnať velikánom

Z volieb by mohla vzísť ďalšia veľká koalícia CDU/CSU a SPD, alebo vláda CDU/CSU, FDP a Zelených. V oboch prípadoch, z ktorých ani jeden nie je bezproblémový, by na čele vlády zostala Merkelová, ktorá sa víťazstvom v štvrtých voľbách v rade môže vyrovnať velikánom nemeckej politiky Konradovi Adenauerovi (na čele vlády 1949–1963) a Helmutovi Kohlovi (1982–1998).

Volebné miestnosti sa uzatvoria o 18:00 hod SELČ. Verejnoprávne televízie ARD a ZDF krátko potom zverejnia prvé odhady výsledkov. Predbežné výsledky by mohli byť známe najskôr o šesť hodín neskôr.

Angela Merkelová

• Nemeckú vládu riadi už dvanásť rokov, kancelárkou je nepretržite od novembra 2005. Ešte o päť rokov dlhšie stojí na čele Kresťanskodemo­kratickej únie (CDU).

Foto: SITA, Sebastian Kahnert

merkelová, angela merkelová, merkel, Nemecká kancelárka Angela Merkelová svoje rozhodnutie otvoriť dvere migrantom neľutuje.

• Jej meno sa v krajine spája s obdobím blahobytu a stability. V rámci členských štátov EÚ je považovaná za najvýznamnejšiu političku, preto sa o nej hovorí ako o najmocnejšej žene Európy. Má povesť líderky, ktorá vie nájsť kompromis aj v zdanlivo neriešiteľných sporoch, čo medzi mnohými voličmi zanechalo dobrý ohlas.
• Ešte v lete 2015 bola obľúbená u 67 percent Nemcov, ale otvorené náručie pred migračnou vlnou viedlo k tomu, že jej popularita následne klesla približne o 20 percent. Neskôr si získala časť stratenej dôvery.
• Na rebríčku konzervatívnej strany postupne stúpala tak, že sa v roku 1998 vyšvihla do funkcie generálnej tajomníčky. O dva roky ju zvolili za šéfku CDU napriek tomu, že nemá ani ekonomické, ani právnické vzdelanie (doktorát získala z fyziky).
• V roku 2002 ešte nekandidovala za kancelárku, pretože musela prenechať úlohu volebného lídra Edmundovi Stoiberovi, ktorý viedol sesterskú Kresťanskosociálnu úniu (tá je v Bavorsku politická dvojička CDU).
• Voľby v roku 2005 sa skončili patom, ale podarilo sa jej dohodnúť so sociálnou demokraciou na vzniku tzv. veľkej koalície a posadila sa do kresla kancelárky. Pri moci sa udržala v roku 2009, keď vytvorila vládu s liberálmi. Obhajobu funkcie zvládla aj v roku 2013 s tým, že sa obnovilo jej vládnutie so sociálnou demokraciou.
• Narodila sa síce v niekdajšom západnom Nemecku, ale dcéra protestantského kazateľa prežila detstvo vo východonemeckom Templine. Na univerzitu chodila v Lipsku.
• S prvým manželom Ulrichom Merkelom sa rozviedla začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia. V roku 1998 sa druhý raz vydala, za manžela si zobrala profesora chémie Joachima Sauera. Bezdetná Merkelová si spolu s ním prísne stráži súkromný život.

Zdroj: čtk, zah

Martin Schulz

• Sociálnodemokra­tický vyzývateľ Merkelovej je bývalý predseda Európskeho parlamentu. Za úlohu má hlavne nakloniť si voličov, ktorí by mohli byť unavení z jej vládnutia, ale podľa prieskumov sa mu to nedarí.

Foto: Reuters, Fabrizio Bensch

Martin Schulz, SPD, politik, voľby, Nemecko Martin Schulz, líder SPD a volebný vyzývateľ kancelárky Angely Merkelovej.

• V predvolebnej kampani nevedel nájsť témy, ktoré oslovujú mnohých občanov. Niektoré jeho plány pritom dostatočne nezaujímajú verejnosť – napríklad odstránenie amerických atómových zbraní z nemeckého územia alebo zrušenie plánovaného spoplatnenia diaľnic.
• Europoslancom sa stal už v roku 1994. Do sociálnej demokracie vstúpil, keď mal ešte iba 19 rokov a v jej najužšom vedení sa nachádza od roku 1999. Predsedom strany sa stal v marci tohto roku.
• Ako mladý muž sa pohyboval na tenkom ľade. Zdôveril sa, že mal veľké problémy s alkoholom. Keď mal 24 rokov, prepadol sa takmer na dno. Znovu sa vrátiť do normálneho života mu pomohli priatelia, rodina a tiež to, že nikdy nestratil dôveru v seba, aj keď nikdy nedokončil vysokoškolské štúdium.
• Narodil sa v Hehlrathe v Severnom Porýní-Vestfálsku. Vyučil sa za kníkhupca a potom pracoval v rôznych predajniach s knihami a v nakladateľstvách. Keď sa zbavil pitia alkoholu, postavil sa na sám na nohy tak, že si založil vlastné kníhkupectvo, ktorého majiteľom bol do roku 1994. (Podnikanie zanechal v súvislosti zo zvolením za člena Európskeho parlamentu.) Je ženatý, má dve deti.

Zdroj: čtk, zah