Liberáli a Zelení môžu podržať kancelárku

Výsledok volieb im pootvoril dvere k moci. Ide o dve menšie politické strany, o ktorých sa vážne uvažuje, že by vytvorili koalíciu so šéfkou konzervatívcov Angelou Merkelovou. Liberáli sa po štyroch rokoch vrátia do parlamentu, Zelení sa v ňom udržali.

26.09.2017 09:05
volby, nemecko Foto: ,
Muž hlasuje v Berlíne počas volieb do Spolkového snemu.
debata (2)

Voliči rozdali karty tak, že obe strany sa môžu ocitnúť vo vláde. Liberáli v nej boli naposledy po voľbách v roku 2009, keď vznikol tandem s Merkelovou. Zelení chýbali ako ministri dlhšie – vo vláde skončili v roku 2005, keď dovtedy tvorili dvakrát za sebou koalíciu so sociálnymi demokratmi.

Rok 2013 priniesol liberálom zdrvujúcu prehru. Po viac ako šiestich desaťročiach vypadli zo Spolkového snemu. „Debakel bol dôsledok slabého líderstva a širokého dojmu, že strana sa iba zaujíma o udržanie pri moci bez presadzovania konkrétnych politík,“ poznamenala stanica Deutsche Welle. Zmena nastala následne po zvolení Christiana Lindnera za šéfa strany. Charizmatického politika, ktorý má 38 rokov, potvrdili vo funkcii pred necelým polrokom, keď ho podporilo 91 percent straníkov.

Lindner v duchu liberálneho zmýšľania presadzuje znižovanie daňového zaťaženia. Zároveň hovorí, že štát musí viac investovať do školstva. Jednou z jeho priorít je aj téma digitalizácie. Kritizoval Merkelovú, keď otvorila hranice utečencom, požaduje prísnejšie imigračné opatrenia. Ako možný člen vlády by určite nepotešil Ankaru, pretože vyhlasuje, že EÚ musí ukončiť prístupové rokovania s Tureckom. Zrejme najväčší rozdiel medzi liberálmi a Zelenými spočíva v rovine ekológie. Lindner prízvukuje, že enviromentálne obmedzenia poškodzujú slobodu podnikania. V zahraničnej politike vyvolal rozruch (zvlášť ako prípadný nový šéf diplomacie), keď sa nielenže prihovoril za zrušenie protiruských sankcií, ale hlavne jasne naznačil, že Nemecko by sa malo zmieriť s tým, že Rusi ovládajú Krym.

Zelení sa nezameriavajú len na ekologické otázky

Existencia Zelených sa spája najmä s menom Joschku Fischera. Stal sa ich historicky prvým zvoleným členom Spolkového snemu. Politik, ktorý skladal poslanecký sľub v rifliach a bielych teniskách, bol dlhé roky tvárou Zelených. Bol vicekancelár a minister zahraničných vecí. „Kľúčový moment Zelených nastal v roku 1999, keď sa hlasovalo o zapojení Nemecka do vojenskej misie v Kosove. Fischer vtedy presvedčil delegátov na straníckej konferencii, aby sa vzdali svojej agendy pacifizmu,“ pripomenula Deutsche Welle.

Zelení sa nezameriavajú už iba na ekologické otázky. Voličov sa snažia osloviť plánmi v oblastiach vzdelávania, sociálnej spravodlivosti a ochrany práv spotrebiteľa. Strana má líderský tandem Katrin Göringová-Eckardtová a Cem Özdemir. Odkedy sa však Fischer stiahol z politiky, Zeleným chýba líder s porovnateľnou charizmou, akú mal on.

Nádejní koaliční partneri konzervatívcov

* Liberáli. Vznikli v roku 1948, potom dlhé desaťročia boli vo vláde s niektorou z dvoch tradične najsilnejších politických strán. Väčšinu času tvorili koalíciu s konzervatívcami, menej so sociálnymi demokratmi (s nimi vládli nepretržite v období 1969 – 1982). V roku 2013 utrpeli debakel, keď sa prvý raz počas svojej existencie nedostali do Spolkového snemu. Ich najvýraznejšou osobnosťou býval už zosnulý Hans-Dietrich Genscher, ktorý sa ako šéf diplomacie výrazne zaslúžil o znovuzjednotenie Nemecka.

* Zelení. Fungujú od roku 1980. Do spolkovej vlády sa prvýkrát dostali v roku 1998, keď získali síce len 6,7 percenta hlasov, ale stačilo to na vytvorenie väčšiny so sociálnymi demokratmi. O štyri roky neskôr, keď si polepšili o necelé percento hlasov, si zopakovali tento tandem. Od roku 2005 sa stále nachádzali v opozícii. Ich najznámejšou postavou bol Joschka Fischer, ktorý pôsobil ako vicekancelár a minister zahraničných vecí.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 2 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #nemecké parlamentné voľby 2017 #koaličké rokovania