Oficiálne výhrady k plebiscitu má hlavne Bagdad, ktorý nepotrebuje politickú nestabilitu pred novembrovými parlamentnými voľbami. Tým skôr, že na nich môžu práve organizátori plebiscitu získať nárast voličskej podpory.
Proti odstredivým tendenciám irackých Kurdov je aj Turecko, Irán a USA. Nie však Izrael, ktorý by mohol využiť Kurdov ako v zápase s Iránom. Rusko je zase opatrné v záveroch. Navonok apeluje na „zachovanie územnej celistvosti Iraku“. Len aby si zachovalo prijateľné vzťahy s Ankarou, ale aj s Bagdadom či Teheránom. V neposlednom rade však s irackými Kurdmi.
Do poslednej chvíle sme neverili, že Barzání urobí takú chybu a referendum uskutoční. Pravdepodobne sme sa mýlili.turecký prezident Recep Erdogan
V tejto súvislosti agentúra Reuters pripomenula letné rokovanie ruského prezidenta Vladimira Putina s kurdským lídrom Masúdom Barzáním. A to o. i. na pozadí štyroch miliárd dolárov, ktoré ruský koncern Rosnefť doteraz investoval do priemyslu ťažby a spracovania ropy v Kurdistane. Až po Rusoch, čo do investícií, nasleduje Izrael, USA a Turecko.
Irackí Kurdi nechcú odovzdať letiská, Bagdad pozastaví lety
Vedenie autonómnej kurdskej oblasti v Iraku v stredu odmietlo požiadavku Bagdadu na odovzdanie letísk, ktoré sa nachádzajú na území autonómie. Bagdad na to dal kurdskej správe v utorok tri dni. Iracký úrad pre civilné letectvo ale už v stredu oznámil zahraničným leteckým spoločnostiam, že v piatok bude pozastavené letecké spojenie s medzinárodným letiskom v Irbile, ktorý je správnym strediskom irackého Kurdistanu.
Na druhej strane Damask, spojenec Moskvy, slovami šéfa diplomacie Valída Muallema, ponúka „svojim“ Kurdom rokovanie o autonómii „po zlikvidovaní Islamského štátu“. Zatiaľ čo Turecko a Irak hrozia ekonomickou blokádou, ale nevylučujú ani vojenskú intervenciu.
Foto: Reuters, ALAA AL-MARJANI
Pritom, ako sa zhoduje väčšina politológov, kým kurdský plebiscit nezíska oficiálne uznanie hlavne zo strany „veľkých“ hráčov na svetovej politickej scéne, dovtedy pôjde iba o akýsi prieskum verejnej mienky. A od neho k nezávislému štátu na severe Iraku a v konečnom dôsledku aj k vlastnému štátu pre všetkých okolo 30 miliónov Kurdov je ešte cesta síce schodná, ale predsa len ešte dlhá.
Turecký prezident Recep Erdogan to však ignoruje a kurdské referendum využíva na upevnenie si moci v krajine po neúspešnom vojenskom prevrate.
Iracký premiér vyzval na zrušenie referenda o nezávislosti Kurdov
Iracký premiér Hajdar Abad v stredu vyzval úrady v autonómnom Kurdistane, aby zrušili výsledok pondelkového referenda o nezávislosti. Kurdské jednotky majú podľa neho odísť zo sporných území. Kurdi zatiaľ oficiálny výsledok referenda neoznámili, podľa kurdskej televízie ale hlasovala za odtrhnutie územia obývaných Kurdmi úplná väčšina ľudí.
„Referendum sa musí zrušiť, je potrebné začať dialóg v rámci ústavy. O výsledku referenda nehodláme nikdy debatovať,“ povedal Abad v parlamente.
Hlasovanie sa konalo nielen v provinciách kurdskej autonómie, ale aj na územiach, na ktoré si robia nárok ako Kurdi, tak Bagdad. Najvýznamnejšou z nich je Kirkúk, bohatý na ropu a poznačený zdĺhavými spory medzi Kurdmi a Bagdadom.
Agentúra Reuters uviedla, že poslanci v stredu Abádímu dali mandát vyslať do spornej oblasti Kirkúku armádu. V mnohých týchto oblastiach sú teraz jednotky kurdských pešmergov, ktoré z týchto častí Iraku pomohli vyhnať radikálov z organizácie Islamský štát (IS).
Bagdad referendum považuje za protiústavné, Kurdi naopak za mandát pre rokovania o odtrhnutie. Pre Bagdad je problémom hlavne fakt, že sa hlasovalo aj na územiach, ktoré nespadajú do terajšej kurdskej autonómie. V prípade uznania výsledku referenda by to znamenalo vytýčenie novej hranice. Centrálna vláda by prišla o značné množstvo ropných nálezísk na severe krajiny.
V utorok vláda Kurdov vyzvala, aby jej odovzdali kontrolu nad letiskami v kurdských mestách Irbile a Sulajmáníja. Ak to neurobia, má na nich byť od piatku prerušená prevádzka. Niektoré aerolínie sa chystajú Bagdadu vyhovieť. Kurdi tvrdia, že to ohrozí boj proti IS, pretože z Irbile štartujú koaličné lietadlá, ktoré sú do tohto boja zapojené.
Turecko zvažuje sankcie
Turecko zrejme uvalí na irackých Kurdov sankcie. V utorok sa tak vyjadril turecký prezident s tým, že v dôsledku týchto represívnych opatrení budú hladovať. Ako tiež uviedol, vláda kurdského prezidenta Masúda Barzáního by sa mala vzdať myšlienky na nezávislosť.
„Toto rozhodnutie o referende, ktoré uskutočnili bez akejkoľvek konzultácie, je zrada. Ak Barzání a kurdská regionálna vláda od tejto chyby neodstúpia čo najskôr, dostanú sa do histórie s hanbou pre to, že svoj región zatiahli do etnickej a sektárskej vojny,“ uviedla turecká hlava štátu.
Podľa Erdogana by mali práve sankcie Kurdov presvedčiť o ich chybe a o tom, že sa majú „vzdať tohto dobrodružstva, ktoré má len temný koniec“. "Skončí, keď zavrieme ropovodné kohútiky, všetky ich tržby sa vytratia a nebudú môcť nájsť jedlo, keď naše kamióny prestanú jazdiť do severného Iraku,"dodal.
Kurdi, národ štvancov
- Kurdi žijú okrem Sýrie aj v Turecku, Iraku, Iráne a menšie komunity sú aj v Arménsku, Gruzínsku, Azerbajdžane a Afganistane.
- Ešte v roku 2007 sa počet Kurdov odhadoval na 24 miliónov a vysnívaný nezávislý štát všetkých Kurdov Kurdistan by mal rozlohu 450 000 kilometrov štvorcových (asi ako Irak) v piatich štátoch – v juhovýchodnom Turecku, severnom Iraku, severozápadnom Iráne, Sýrii a Arménsku.
- Viac ako polovica tohto indoeurópskeho národa žije v Turecku (15 až 20 miliónov), okolo štyroch miliónov v Iraku, tri milióny v Iráne, v Sýrii tvoria 10 percent z 23 miliónov obyvateľov.
- Menšie komunity žijú v Arménsku, Gruzínsku, Azerbajdžane a v západnej Európe – predovšetkým v Nemecku (viac ako pol milióna).
„Do poslednej chvíle sme neverili, že Barzání urobí takú chybu a referendum uskutoční. Pravdepodobne sme sa mýlili. Referendum uskutočnené bez akejkoľvek dohody je zradou,“ cituje AP vyjadrenie Erdogana, ktoré zaznelo v jeho televíznom prejave.
Väčšinu pozorovateľov však jeho tvrdý tón sotva môže pomýliť. Je totiž určený domácej politickej scéne. Nie je totiž tajomstvom, že „zradca“ Barzání má dobré vzťahy s Ankarou a na obchode s irackou ropou participujú obe strany.
Nehovoriac už o tom, že samotné Turecko potrebuje lacnú a kvalitnú kurdskú ropu hlavne z nálezísk okolo mesta Kirkúk, ktoré administratívne rovnako ako ďalšie tri provincie ani nepatrí do Kurdistanu. A to využil Erdogan, keď obišiel Bagdad a podpísal s Irbílom separátnu dohodu v oblasti spolupráce v energetike.
Rusko a Francúzsko sú proti
Vyhlásenie nezávislosti Kurdistanu môže destabilizovať celú oblasť. V reakcii na pondelkové referendum to povedal francúzsky minister zahraničia Jean-Yves Le Drian. Rusko vyzvalo irackú vládu a Kurdov, aby spolu rokovali a zabránili destabilizácii Blízkeho východu.
Vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničia sa uvádza, že by sa obe strany mali snažiť nájsť riešenie prostredníctvom rokovaní. Rusko tiež v tom istom vyhlásení ubezpečilo, že rešpektuje národné ambície Kurdov, avšak prednosť dáva udržaniu územnej celistvosti Iraku.
Le Drian povedal, že by bolo lepšie zapojiť kurdskú časť Iraku do obnovy celej krajiny a do zmierovacieho procesu. Kurdi by podľa neho ale mali dostať čo najširšiu autonómiu. „Teraz nie je vhodná doba na nezávislosť. Pokiaľ ju vyhlásia, vyvolá to na Blízkom východe novú veľkú krízu v čase, keď tam Islamský štát čelí porážkam,“ povedal minister.
V neposlednom rade agentúry pripomínajú existenciu troch tureckých vojenských základní práve v irackom Kurdistane. A napokon aj medzinárodné letisko v Irbíle budovali Turci a jeho prevádzku otváral osobne Erdogan.
Podľa posledného prepočtu hlasov počas pondelkového referenda o nezávislom Kurdistane na severe Iraku hlasovalo pozitívne podľa očakávania viac ako 90 percent voličov z celkových viac ako 4,5 milióna voličov.
„Volebná účasť dosiahla 72,16 percenta,“ informovala kurdská televízia Rudav. Autonómna oblasť existuje od roku 2005 na území irackých provincií Dahá, Irbíl, Halabža a Sulajmaníja. Irackí Kurdi chcú však viac. Chcú aj ďalšie územia, ktoré pešmergovia – milície získali počas bojov s islamskými radikálmi z Islamského štátu. Územie by tak malo mať až okolo 80-tisíc km², na ktorých dnes žije viac ako päť miliónov obyvateľov.