Vari iba Kurdi s referendom preháňajú?

V čase, keď sa v Španielsku schyľuje k nedeľňajšiemu kontroverznému referendu o nezávislosti Katalánska, na "opačnom konci sveta", iný, už uskutočnený, kurdský plebiscit robí starosti globálnym i regionálnym hráčom nielen na Blízkom východe.

, 29.09.2017 09:00
debata (14)

Podľa vo štvrtok zverejnených oficiálnych výsledkov z 3 440 616 h­lasujúcich sa za nezávislosť Irackého Kurdistanu vyslovilo 91,83 % a iba 8,17 % bolo za zachovanie štatútu terajšej autonómie v rámci Iraku.

„Vedenie autonómie Kurdistan má 72 hodín na to, aby odovzdalo vládnym silám kontrolu nad letiskami v Irbíle a Sulejmánii, ako aj nad hraničnými priechodmi na hraniciach autonómie s Iránom a Tureckom,“ informovala v stredu kurdská televízia Kurdistan 24. Bagdad zároveň vyzval zahraničie, aby od piatka zastavilo lety do oblasti vrátane medzinárodného letiska v Irbíle.

Kurdské referendum je smrteľným úderom proti irackej jednote a prípadný rozpad tohto i druhých štátov nahráva nepriateľom Arabov, v prvom rade Izraelu a sionistom.
Saíd al Džamal, predseda výboru v dolnej komore egyptského parlamentu

Podľa niektorých zdrojov ultimátum sa týka aj bohatých ropných nálezísk v provincii Kirkúk. Stalo sa tak po tom, čo rovnako v stredu poslanci irackého parlamentu odsúhlasili premiérovi Hajdarovi Al Abádímu možnosť poslať do provincie Kirkúk armádu. Pritom to šéf kabinetu ani nepotreboval. Provincia je totiž oficiálne súčasťou Iraku, a nie kurdskej autonómie.

Kurdské milície kontrolujú Kirkúk od júna 2014, keď ho pod tlakom oddielov „kalifátu“ narýchlo opustili iracké vládne jednotky. Ak by sa dnes vrátili do provincie, ktorú po porážke tzv. Islamského štátu kontrolujú práve pešmergovia a tým pomohli Bagdadu zlikvidovať islamských radikálov, tak by sa to mohlo skončiť otvoreným vojenským konfliktom. Práve preto potreboval premiér Abádí súhlas poslancov. Väčšina Iračanov však nechce vojnu s Kurdmi, ktorí im pomohli zlikvidovať radikálov z IŠ.

Skôr ako o novom vojnovom ohnisku na Blízkom východe sa však zatiaľ hovorí o hospodárskej blokáde Kurdistanu. V tomto smere nešetria slovami nielen v Bagdade, ale aj v Ankare a nevylučuje to ani Teherán. A to napriek tomu, že turecký prezident Recep Erdogan citovaný agentúrou Anadolu vyhlásil: „Referendum Kurdov stojí tak akurát za deravý groš. Jedine Izrael podporil nezávislosť irackej kurdskej administrácie. Jedine Izrael! Ibaže svetové spoločenstvo je viac ako Izrael.“

Tureckí (vľavo) a irackí vojaci si v Silopi... Foto: SITA/AP
vojaci, kurdi, kurdistan, turecko Tureckí (vľavo) a irackí vojaci si v Silopi neďaleko hraničného priechodu Habur na juhovýchode Turecka podávajú ruky počas nedávneho spoločného vojenského cvičenia.

Podľa Erdogana ak Ankara uzavrie ropovod z Kurdistanu a kamióny ostanú trčať na turecko-irackej hranici, tak tamojšie obyvateľstvo vraj nebude mať čo jesť a ani čo na seba. „Kto im pomôže? Izrael?“ položil si rétorickú otázku v televíznom prejave turecký líder. Účelovo pritom opomenul skutočnosť, že turecký súkromný sektor, ktorý má čulé kontakty s kurdskou autonómiou, nechce stratiť lukratívny trh, na ktorom už fungujú prakticky všetky najväčšie turecké firmy.

„Z tureckej strany to bude skôr symbolické embargo. Tým skôr, že Ankara má veľký strategický záujem v Irackom Kurdistane,“ myslí si aj blízkovýchodný odborník Kirill Verťajev citovaný portálom novín Nezavisimaja gazeta.

Pohľad britskej BBC na problematiku Kurdistanu a jeho referenda.

Vedenie irackých Kurdov na čele so všetkými masťami mazaným Masúdom Barzáním však prešlo do „protiútoku“. V snahe získať podporu Ruska a Sýrie ponúka im dohodu o spoločnom vývoze irackej ropy. Potvrdil to napríklad aj Hošávi Babakr z Barzáního Demokratickej strany Irackého Kurdistanu.

„Ak Turecko zablokuje tranzit ropy, môžeme sa dohodnúť s Damaskom a Moskvou o preprave cez Sýriu a s Ruskom o vývoze cez Stredozemné more,“ povedal portálu Vzgľad. Zároveň však priznal, že v tomto smere ešte neexistujú rokovania na „vysokej úrovni“. Moskva však najnovšie zopakovala, že si síce váži národné snahy Kurdov, ale…

„Vychádzame z toho, že všetky sporné otázky, ktoré existujú medzi federálnymi orgánmi Iraku a vedením autonómnej oblasti Iracký Kurdistan, sa môžu a musia riešiť cestou konštruktívneho a rešpektujúceho dialógu, prostredníctvom ktorého strany nájdu vzájomne akceptovateľný spôsob spoločnej existencie v rámci jednotného irackého štátu,“ obsahuje najnovšie stanovisko ruského ministerstva zahraničia.

Aj preto v Irbíle všeobecne panuje názor, že prvoradou úlohou irackých Kurdov po plebiscite je analýza reakcií zahraničia, rozhovory so susedmi, svetovými veľmocami a s OSN. Zatiaľ jediný pozitívny ohlas prišiel zo spomínaného Izraela. A to nedá spať hlavne krajinám v arabskom svete.

„Kurdské referendum je smrteľným úderom proti irackej jednote a prípadný rozpad tohto i druhých štátov nahráva nepriateľom Arabov, v prvom rade Izraelu a sionistom,“ povedal Saíd al Džamal, predseda výboru pre problematiku arabských krajín v dolnej komore egyptského parlamentu.

V rozhovore pre noviny Al Ahrám generál v zálohe zároveň pripomenul, že prípadná eskalácia konfliktu medzi Irbílom a Bagdadom a hrozby zo stany Turecka a Iránu iba prilievajú olej do už existujúceho ohňa napätia v oblasti.

„Vyzývam generálneho tajomníka Ligy arabských štátov na zvolanie mimoriadneho rokovania, aby tak splnil svoj záväzok v mene zachovania arabskej jednoty. Zároveň vyzývam aj kurdského lídra Masúda Barzániho a irackého premiéra Hajdara Al Abádího, aby začali rokovania a zachovali tak krajinu,“ cituje Džamala aj izraelská modifikácia portálu Newsru.

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Viac na túto tému: #Irak #Blízky východ #referendum #Kurdi #Kurdistan
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy