Prezident Donald Trump v piatkovom prejave jadrovú zmluvu kritizoval s tým, že nezodpovedá záujmom USA. Americký podpis ale neodvolal.
„V tomto okamihu signatárom zmluvy zostávame. Dúfame, že dokážeme zlepšiť situáciu, to je cieľom,“ povedala diplomatka. Kritizovala iránske raketové testy, podiel Iránu na zbrojných obchodoch a údajnú podporu terorizmu. „Nemali by sme dopustiť, aby sa Irán stal novou Severnou Kóreou,“ dodala Haleyová.
Trump v piatok oznámil „decertifikáciu“ jadrovej zmluvy, a odmietol tým potvrdiť, že dohoda je v záujme USA. Americký Kongres má teraz 60 dní na to, aby znovu zaviedol sankcie, ktoré jadrová zmluva pozastavuje. Môže tiež rozhodnúť o sprísnení zákona, ktorý americký podiel na sankciách upravuje.
Haleyová podľa agentúry Reuters výslovne poprela, že by Spojené štáty obviňovali Teherán z porušovania dohody. Vyhlásila však, že ostatné štáty prehrešky Iránu na medzinárodnom poli tolerujú, aby jadrovú zmluvu zachránili.
Iránska vláda sa chce v jadrovom spore s USA spoliehať na Európu
V jadrovom spore so Spojenými štátmi sa chce Irán spoliehať na európsky „odpor“ voči americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi.
„Odpor Európanov ukáže, či môže jadrová dohoda pokračovať, alebo nie," citovali iránskeho ministra zahraničia Džaváda Zarífa v nedeľu iránske médiá. Islamská republika sa chce držať dohody tak dlho, ako to budú robiť európski partneri, povedal Zaríf.
Trump sa rozhodol presadzovať tvrdý kurz voči Iránu a medzinárodnú dohodu s islamskou republikou odmietol znovu potvrdiť. Kongres musí teraz do 60 dní rozhodnúť, či zrušené jadrové sankcie voči Teheránu znovu obnoví. Európski lídri, ako aj samotný Irán Trumpove výhrady odmietajú.
Americký prezident ťažko vyrokovanú dohodu opakovane spochybňuje. Irán ju v roku 2015 uzavrel s USA, Ruskom, Čínou, Francúzskom, Britániou a Nemeckom. Teherán v rámci nej súhlasil s výrazným obmedzením svojho jadrového programu a prísnou medzinárodnou kontrolou výmenou za stiahnutie tvrdých medzinárodných sankcií.