Irackí Kurdi nezrušia výsledok referenda o nezávislosti

Irackí Kurdi odmietli zrušiť výsledok referenda o nezávislosti irackého Kurdistanu a znovu Bagdadu ponúkli riešenie sporu dialógom. Ich predstavitelia to oznámili na nedeľnom stretnutí s irackým prezidentom Fuadom Masúmom.

15.10.2017 15:50
Referendum v Kurdistane Foto: ,
Kurdka hlasuje v meste Kirkúk počas nedávneho referenda o nezávislosti Kurdistanu na severe Iraku.
3

Pre referendum hrozí ozbrojený stret kurdských a irackých jednotiek pri meste Kirkúk, ktorého okolie je bohaté na ropu. Bagdad pôvodne chcel, aby sa Kurdi zo svojich pozícií stiahli do sobotňajšej polnoci, neskôr ultimátum o 24 hodín predĺžil.

Medzi účastníkmi nedeľného rokovania bol prezident irackého autonómneho Kurdistanu Masúd Barzání a manželka nedávno zosnulého kurdského politika a bývalého irackého prezidenta Džalála Talabáního.

Barzáního poradca na Twitteri oznámil, že Kurdi odmietli požiadavku Bagdadu zrušiť výsledok septembrového referenda. Väčšina ľudí sa v ňom vyslovila pre nezávislosť Kurdistanu.

Kurdskí politici tiež odmietli hrozby použitia vojenskej sily a deklarovali, že sú Kurdi pripravení brániť sa. Krízu chcú riešiť mierovou cestou a znovu ponúkli dialóg.

Konflikt pre Kirkúk

Rokovalo sa v kurdskej provincii Sulajmáníja, kam ráno prišiel aj veliteľ iránskych revolučných gárd Kásem Solejmání. Podľa všetkého je do rozhovorov zapojený aj Irán, ktorý podporuje vládu v Bagdade a s kurdským referendom nesúhlasí. Solejmání velí zahraničným operáciám revolučných gárd, ktoré poskytujú výcvik irackým polovojenským oddielom zloženým hlavne zo šiitov.

Rozhovorov sa zúčastnili aj zástupcovia Vlasteneckej únie Kurdistanu (PUK), ku ktorej patrí Masúm a ktorá má svoju hlavnú základňu práve v tejto kurdskej provincii. Barzání patrí k Demokratickej strane Kurdistanu (KDP), ktorej sídlo je v Irbile. Obe spolu v minulosti bojovali a aj pešmergovia – kurdskí milicionári – sa rozlišujú podľa členstva v týmto stranách.

Kurdi sa v septembri vyslovili za nezávislosť nielen vo svojich autonómnych provinciách, ale aj mimo nich, v oblastiach s kurdským obyvateľstvom. Bagdad teraz požaduje, aby sa ich milície stiahli z ropného Kirkúku, ktorý pešmergovovia v roku 2014 pomohli oslobodiť od radikálov.

Pešmergovia v nedeľu zostali na svojich pozíciách a v ich blízkosti sú irackí vojaci. Bagdad žiada, aby Kurdi umožnili vojakom vrátiť sa na posty z roku 2014.

Turecko zrejme uzavrie svoje hraničné priechody do Kurdistanu

Iránska agentúra Tasnim v nedeľu oznámila, že Irán v reakcii na referendum uzavrel svoje hraničné priechody do irackého Kurdistanu. Riaditeľ colnej správy v iránskom Bášmáku potvrdil, že uzavreté sú tri prechody. Iránske ministerstvo zahraničia túto správu podľa agentúry ISNA ale hneď poprelo. „Ako sme už oznámili, uzavreli sme na žiadosť irackej centrálnej vlády náš vzdušný priestor do kurdskej oblasti a pokiaľ je mi známe, nič nové sa nestalo,“ citovala ISNA hovorcu ministerstva zahraničia. Irán ktorý sa bojí šírenia separatistických nálad do komunity iránskych Kurdov, v septembri zastavil lety do irackého Kurdistanu. V Iráne žije okolo osem miliónov Kurdov.

Uzavretie hranice plánuje Turecko, ktoré s referendom tiež nesúhlasí. Do Bagdadu mal v nedeľu odísť o situácii rokovať turecký premiér Binali Yildirim, ale zástupca tureckého ministerstva zahraničia oznámil, že návšteva bola odložená. Yildirim mal rokovať s irackým premiérom Hajdarom Abadiem. Turecko odklad vysvetlilo náročným programom premiéra Yildirima. Sprevádzať ho mali ministri zahraničných vecí, energetiky a obchodu.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
3 debata chyba
Viac na túto tému: #Irak #Kurdi #Kurdistan #referendum o nezávislosti