V deň referenda 93 percent obyvateľov irackého Kurdistanu sa vyslovilo za nezávislosť nielen vo svojich autonómnych provinciách, ale aj mimo nich, v oblastiach s kurdským obyvateľstvom.
Iracká vláda napokon v nedeľu vydala vyhlásenie, podľa ktorého Kurdi vraj povolali do Kirkúku bojovníkov z tureckej Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú časť Západu považuje za teroristickú organizáciu. V každom prípade to Bagdadu stačilo ako dôvod na vojenský zásah na severe krajiny. Na „vyhlásenie vojny“ zo strany Kurdov, ktorí však tvrdenie Bagdadu od začiatku odmietajú. Rovnako ako Bagdad odmieta rokovať s predstaviteľmi severoirackých Kurdov.
Po troch hodinách napredovania však vládne jednotky narazili na odpor pešmergov, kurdskej milície. Podľa fotografa AFP sa im vraj podarilo zničiť niekoľko obrnených vozidiel Hummer. Obe strany sa niekoľkokrát vzájomne ostreľovali s použitím delostrelectva. Potvrdila to neskôr aj iracká televízia Al Sumaríja.
Zároveň najväčší kurdský televízny kanál Rudav poprel tvrdenia Bagdadu, podľa ktorého má Kirkúk už pod kontrolou. Napriek tomu velenie irackých vládnych síl citované agentúrou Reuters tvrdí, že „obsadili sme kľúčové letisko K1, objekt podniku North Gas Company, ktorý je v susedstve veľkého kombinátu na spracovanie ropy, ako aj tamojšiu priemyselnú zónu vrátane elektrárne“.
Podľa televízie Rudav pravdou je iba to, že Kurdi ustúpili z okolia Kirkúku. Na druhej strane starosta mesta, aspoň podľa panarabskej televízie Al Džazíra, už vyzval obyvateľov, ktorí majú zbrane, aby sa postavili na odpor vládnym jednotkám.
„Zo strany Bagdadu ide o vyhlásenie vojny a vláda Al Abádího zaplatí za to veľmi vysokú cenu,“ reagovalo vedenie kurdských ozbrojených zložiek. Zároveň obvinilo časť členov strany Vlastenecký zväz Kurdistanu z „veľkej historickej zrady“ a zo sprisahania s irackou mocou v Bagdade. Svoje obvinenie opiera o skutočnosť, že „mnohé zodpovedné osoby vzdali bez boja citlivé objekty“.
Viacerí pozorovatelia pripomínajú paradoxnú situáciu, keď sa kurdské sily podporované USA dostali to ozbrojeného sporu s Bagdadom, ktorý je po zvrhnutí Saddáma Husajna spojencom Washingtonu. Napätie medzi Kurdmi a Bagdadom má historické korene. Kirkúk a celá okolitá oblasť sa totiž za vlády Saddáma Husajna stali symbolom „arabizačného programu“. Bagdad sem z juhu krajiny premiestňoval Arabov a pokúšal sa zmeniť demografické trendy v regióne.
„Vyzývame Kurdov aj Bagdad, aby sa vyhli destabilizácii v Kirkúku, ktorá odpútava pozornosť od boja proti IŠ a ešte viac podkopáva stabilitu Iraku. Sme proti násiliu z ktorejkoľvek strany,“ citujú agentúry Lauru Sealovú, hovorkyňu ministerstva obrany USA. Zároveň potvrdila, že Washington je za zachovanie územnej celistvosti Iraku a že najlepším liekom proti treniciam je dialóg. Pritom Kurdi ho už ponúkli Bagdadu. Po tom, čo nahnevali irackú vládu odmietnutím zrušiť výsledok septembrového referenda.
Ak vraj Bagdad odmietne podávanú ruku, tak „Kurdi sú pripravení brániť sa“. Či to znamená vojnu, ťažko dnes predpovedať. Prípadný nový, tentoraz iracko-iracký konflikt, nevyhovuje USA, Turecku ani Iránu a aj Rusko má záujem na pokojnom riešení vzhľadom na obrovské investície do ťažby a spracovania ropy v severnom Kurdistane.
Kirkúk leží pri najstaršom a najproduktívnejšom irackom ropnom poli, ktoré objavili už v roku 1927. Skôr prevažne kurdské mesto leží na úpätí hory Zagros na malej riečke Hasa. Mesto je staré údajne až 5 000 rokov. Irackí Kurdi oddávna snívali o ovládnutí mesta a chceli pôvodne z neho spraviť metropolu svojho autonómneho územia vo federálnom irackom štáte. Brúsi si naň zuby – hlavne pre ropné bohatstvo – však aj Turecko.