Kurdi: Do Kirkúku sa vrátime

"Počuť streľbu z ťažkých zbraní. Prichádza z juhu," informoval telefonicky Pravdu v noci na štvrtok zdroj z kurdského mesta Dohúk na severe Iraku. Podľa neho sa začala operácia pešmergov, kurdských milícií, ako reakcia na obsadenie sporných území irackou armádou, ktoré nie sú oficiálne súčasťou kurdskej autonómie, ale tri roky ich kontrolovali Kurdi. Po tom, čo vyhnali teroristov z tzv. Islamského štátu.

19.10.2017 18:30
Kirkúk, žena Foto: ,
Obyvateľka Kirkúku kráča ulicou mesta po tom, čo ho opäť kontrolujú iracké vládne jednotky a polícia.
debata (10)

„Podľa tunajšej televízie sa pešmergovia opätovne zmocnili miest Sengal a Mašmúr. Vládne jednotky z nich zutekali. Znalci tunajších pomerov informovali, že Kirkúk vraj príde na rad o tri, štyri dni,“ tvrdil zdroj Pravdy. Vo štvrtok popoludní velenie ozbrojených síl kurdskej autonómie rozšírilo zoznam opätovne získaných miest o Džalavlu a Sindžar. Na otázku, či je pravda, že iracký premiér Abádí požiadal armádu, aby sa stiahla z opätovne obsadených území a aby tam zostali iba príslušníci polície, reagoval náš zdroj záporne, odvolávajúc sa na vedenie mesta Dohúk.

Zahraničné médiá vrátane panarabských novín Ašark Al-Avsat vychádzajúce v Londýne pokračovali v informovaní, podľa ktorého Kurdi v severoirackom Kurdistane „ustupujú na všetkých frontoch“. Iracký premiér Hajder Al Abádí dokonca vyhlásil, že kurdská myšlienka vzniku nezávislého štátu je „minulosťou“. Navyše iracký súd vo štvrtok vydal zatykač na Kosrata Rasúla, viceprezidenta autonómneho Kurdistanu, zároveň podpredsedu Vlasteneckého zväzu Kurdistanu a jedného z veliteľov pešmergov. Dôvodom má byť jeho vyhlásenie, podľa ktorého charakterizoval vládne jednotky v spornej oblasti ako okupačné. Spomínaný súd už predtým vydal zatykače na troch hlavných organizátorov referenda z 25. septembra, ktoré považuje Bagdad za neplatné a v rozpore s ústavou. Rovnako ako Rasúlovi ani „trojke“ obvinených nehrozí zatknutie, pretože žijú na území autonómneho Kurdistanu. V spomínanom plebiscite sa až 93 percent Kurdov vyslovilo za nezávislosť nielen vo svojich autonómnych provinciách, ale aj mimo nich, v oblastiach s kurdským obyvateľstvom. Mnohí preto tvrdia, že premiér Abádí sa so svojím záverom ohľadne nezávislého kurdského štátu poponáhľal. Navyše, mnohí Kurdi považujú nedávny ústup ich ozbrojených zložiek prakticky bez boja za zradu klanov vrátane Masúda Barzániho, ktoré podpísali tajnú dohodu s Bagdadom. Aj to dokazuje, že k jednote Kurdov je veľmi ďaleko. A práve bez nej je sen o vlastnom štáte naozaj stále iba snom.

Časť kurdských ozbrojených síl začala s útokmi na šiitské oddiely

„Zatiaľ čo Barzání a jeho okolie sa vozia v drahých autách a žijú v luxuse, my sme už niekoľko mesiacov nedostali mzdu. Dávajú nám len toľko peňazí, aby sme prežili,“ informoval príslušník špeciálnej jednotky, ktorý chcel zostať v anonymite. Ako zdôraznil, spolu so svojimi druhmi je už takmer tri týždne v bojovej pohotovosti a vraj minimálne ešte dva bude trvať stresová situácia vyvolaná vojenskou operáciou Bagdadu.

Agentúry vo štvrtok potvrdili, že časť kurdských ozbrojených síl začala v provincii Kirkúk s útokmi na šiitské oddiely známe ako Hášd aš Šábi bojujúce na strane vládnych jednotiek a podporované Iránom. Kurdi sú presvedčení, že práve Teherán stojí za najnovšou protikurdskou operáciou s cieľom získať iracké bohaté náleziská ropy a zvýšiť tak svoj vplyv na svetový trh s čiernym zlatom. Tamojšie zásoby totiž predstavujú až 50 percent z celkových ropných zásob Iraku. Podľa dostupných videí na sociálnych sieťach práve príslušníci Hášd aš Šábi podporovaní Iránom zavraždili desiatky sunnitov a v nejednom prípade ich doslova pripravili o hlavu počas nedávneho „oslobodzovania“ dedín a miest spod kontroly Kurdov.

Podľa svedectiev samotných Kurdov nik z nich nevie, čo bude o hodinu, zajtra či o týždeň. Potvrdzoval by to aj hromadný útek kurdského obyvateľstva z „oslobodeného“ Kirkúku. Podľa dostupných zdrojov mesto už opustilo viac ako 100-tisíc Kurdov. Väčšina z nich zamierila do Irbílu a do Sulajmáníje.

Na pozadí rodiaceho sa nového konfliktu v Iraku vyzýva OSN, USA, Brusel, ale aj Rusko Kurdov a Bagdad na diplomatické riešenie sporu. Zatiaľ ide všetko "po starom“. Napríklad ruský ropný gigant Rosnefť napriek nesúhlasu irackej vlády pokračuje v spolupráci v ťažbe a spracovaní ropy.

„Irak aj Kurdi musia sami riešiť svoje politické problémy. A úlohou našej firmy Rosnefť je ťažiť ropu v súlade s platnými irackými zákonmi,“ vyhlásil vo štvrtok výkonný riaditeľ spoločnosti Igor Sečin. V tejto súvislosti pripomenul, že Rosnefť pracuje všade vo svete, kde je ropa a kde sú v susedstve nálezísk spotrebiteľské trhy. „Nie som politik a mojou úlohou je ťažiť ropu. Ide o praktickú vec a nie o politiku,“ dodal na Euroázijskom fóre v talianskej Verone, reagujúc na niektoré kritické hlasy.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #Irak #Kurdi #pešmerg #Kirkúk