Piráti aj extrémisti vstúpia do českej snemovne

Voliči posadili prvýkrát do poslaneckých lavíc dve strany, ktoré obdarovali dvojciferným ziskom hlasov. Premiéru v snemovni zažije Sloboda a priama demokracia (SPD), ktorá vznikla len pred dvomi rokmi, a necelé desaťročie existujúci Piráti, ktorí mali predtým za sebou dvoje nevydarených volieb. Obe strany sa vyšvihli nad desať percent.

23.10.2017 11:00
ivan bartoš, pirati Foto: ,
Ivan Bartoš, líder strany Piráti, ktorá sa prvýkrát dostala do Poslaneckej snemovne.
debata

Piráti za marihuanu

Módny politický výstrelok sa premenil na skutočnú silu – tak sa dajú opísať Piráti, ktorí sa objavili na scéne v roku 2009 inšpirovaní Švédskou pirátskou stranou. O rok neskôr ich podporilo iba 0,8 percenta voličov a v predčasných voľbách na jeseň 2013 len necelých 2,7 percenta.

Viem si predstaviť, že štyri roky budeme veľmi ostrou opozíciou, ktorá je schopná podporiť rozumné návrhy.
Ivan Bartoš, šéf Pirátov

Piráti tvrdia o sebe, že sú hrádzou proti vplyvným lobistickým skupinám, ktoré vraj chcú obmedzovať základné občianske práva. Od založenia ich s krátkou prestávkou vedie vyštudovaný knihovník Ivan Bartoš, ktorý má 37 rokov.

Líder Pirátov pred voľbami hovoril, že nepočíta s tým, že by sa podieľali na moci, čo odporuje logike, keď niekto kandiduje do snemovne. "Dokážem si predstaviť, že štyri roky tam budeme veľmi ostrou opozíciou, ktorá je schopná podporiť rozumné návrhy,“ poznamenal pre iDNES. Vylúčil pritom možnosť, že by Piráti išli do vlády s lídrom ANO alebo do inej širokej, ktorá by obišla Andreja Babiša.

V inom rozhovore, ktorý poskytol agentúre ČTK, pripustil vstup do vlády: "Podmienili by sme to tým, že nebudú do nej navrhnutí nekompetentní ľudia alebo politici s korupčnou minulosťou.“ Jedným zo zámerov Pirátov je legalizácia marihuany a zdanenie jej predaja. "Napríklad v Colorade vyriešili problém s nelegálnym trhom, zároveň vrátili ľuďom peniaze na daniach, pretože vybrali viac peňazí,“ podotkol Bartoš pre zmienený server.

Zazneli podozrenia, že Piráti by sa priklonili k vypísaniu referenda o zotrvaní Česka v NATO. Bartoš však odmietol takú úvahu.

Každá politická strana mohla použiť na kampaň maximálne 90 miliónov českých korún. Piráti oznámili, že vynaložia osem miliónov.

Pokiaľ ide o možnosť prijať v Česku euro, Piráti kopírujú väčšinový názor verejnosti – nejasajú pri predstave prevzatia spoločnej európskej meny. Bartoš hovorí, že teraz v tom nevidí ekonomický zmysel, ale pripúšťa, že vo vzdialenej budúcnosti Česi začnú platiť eurom.

"Najprv treba vyriešiť naplnenie rozpočtu Európskeho stabilizačného mechanizmu, ktorý je nástrojom na riešenie finančných kríz. Keby bolo Česko členom eurozóny, muselo by počas 12 rokov poslať do fondu 40 miliárd korún. To nemáme a nemali by sme to zaplatiť my poplatníci, ale napríklad banky, ktoré majú u nás pobočky, sektorovou daňou,“ uviedol Bartoš pre ČTK.

Nebezpečný Okamura

Tesne za Pirátmi sa umiestnila na štvrtom mieste SPD, ktorej šéfuje 45-ročný Tomio Okamura s japonskými koreňmi. Odporcovia jeho politiky si nedávajú servítku pred ústa. "Je to novodobé fašistické hnutie,“ varovala podľa iDNES ministerka pre miestny rozvoj Karla Šlechtová z ANO. Podobne sa vyjadril jej stranícky kolega minister obrany Martin Stropnický, ktorý upozorňuje, že SPD šíri nenávisť a usiluje sa o vyhodenie Česka z európskej rodiny.

Starostovia a nezávislí prekĺzli tesne

  • Prvýkrát samostatne bude mať zastúpenie v snemovni aj hnutie Starostovia a nezávislí (STAN).
  • Doteraz malo niekoľko poslancov, ktorí boli v roku 2013 na kandidátke TOP 09.

Dlhodobo sa zdalo, že STAN zostane pred bránou dolnej komory parlamentu, pretože sa nachádzalo pod hranicou 5 % preferencií.

  • Šanca členov hnutia sa ešte zmenšila, keď nedošlo k dohode s ľudovcami o spoločnom postupe do volieb. Výsledok je však iný, ako sa ukazovalo v predvolebných prieskumoch.
  • Hnutie prekĺzlo do poslaneckých lavíc so ziskom 5,18 % hlasov. STAN sa orientuje hlavne na komunálnu politiku na úrovni krajov a obcí.

"Presadzujem referendum o vystúpení z Európskej únie,“ zdôraznil Okamura pre rozhlasovú stanicu Frekvence 1. Zároveň odmietol nálepku rasistu: "Každý víkend jazdím medzi ľudí, niektorí si myslia, že som populista alebo xenofób, ale to povedia dvaja ľudia z päťsto.“ "Neviete, čo je to rasizmus. Ja tie šikmé oči musím nosiť celý život,“ poznamenal pre Novinky v narážke na to, že vraj počúva nepríjemné slová o svojom pôvode.

Pokiaľ ide o EÚ, odchod z nej dokonca nežiada ani krajná ľavica (čiže komunisti), ale Okamura považuje členstvo v únii za škodlivé. "Chceme prehodiť výhybku, kým je čas, na iný model,“ povedal pre Novinky s tým, že by to bola spolupráca suverénnych európskych krajín. "Na základe vzájomnej výhodnosti a bez diktátu Bruselu,“ doplnil. Únia mu prekáža až tak, že by zakázal štátu dávať peniaze neziskovkám, ktoré podporujú členstvo v nej. Viaceré podozrieva, že robia podvratnú činnosť.

Tomio Okamura, ktorý vedie Slobodu a priamu... Foto: SITA/AP, Katerina Sulova
Tomio Okamura Tomio Okamura, ktorý vedie Slobodu a priamu demokraciu.

Okamura sa vymedzuje jednoznačne proti žiadateľom o azyl z moslimských štátov, pričom doslova tvrdí, že islam je náboženský fašizmus. "Rád by presadil zákaz propagácie islamu v Českej republike, pretože podľa neho má veľa spoločného s nacizmom,“ pripomenuli v tejto súvislosti Parlamentní listy. "Islam je ideológia, ktorá hlása nadradenosť veriacich nad neveriacimi,“ povedal pre tento portál Okamura, ktorý je presvedčený, že Európa je ohrozená moslimskou kolonizáciou.

Šéf SPD by tiež nedal ani jednu českú korunu zo štátnych zdrojov mimovládnym organizáciám, ktoré začleňujú migrantov do spoločnosti. Obul sa ešte aj do katolíckej charity, ktorú obvinil, že parazituje na migrácii. Kým seba nepovažuje za fašistu, o iných to hovorí – používa označenia proúnioví a multikultúrni fašisti.

Pred tromi rokmi Okamura šokoval slovami pri príležitosti uctenia obetí rómskeho holokaustu. Koncentračný tábor Lety označil za lživý mýtus. Tvrdil, že v ňom boli Rómovia, ktorí sa vyhýbali práci, dôvodom podľa neho nebol ich etnický pôvod. Mŕtvych odmietol považovať za obete holokaustu napriek tomu, že v skutočnosti mnohí väzni potom zahynuli v nacistickom koncentráku Auschwitzi.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #SPD #piráti #voľby v Česku