Odtajnené dokumenty budú novinári a historici dlho skúmať. Prvou zaujímavou informáciou, na ktorú prišli, bol dokument, ktorý hovorí o tom, že FBI varovala políciu v Dallase o hrozbe zabitia Lee Harveya Oswalda, zatknutého pre podozrenie z vraždy JFK, polícia však zlyhala.
V dokumente vtedajšieho šéfa FBI J. Edgara Hoovera sa píše, že FBI dostala tip, že sa organizuje zabitie Oswalda. „Hneď sme o tom upovedomili šéfa polície a ten nás ubezpečil, že Oswald by mal dostať dostatočnú ochranu,“ napísal Hoover.
Dokumenty vypovedajú rovnako o amerických prípravách atentátu na kubánskeho vodcu Fidela Castra. Vyplýva to z prvých analýz súboru odtajnených spisov, o ktorých informujú americké médiá.
FBI sa s mimoriadnym úsilím snažila vystopovať podozrivé komunistami pôsobiaci v USA. Niektoré svedectvá agentov mapujú diskusie vnútri americkej komunistickej strany, ktoré sa po atentáte sústreďujú na úvahy o Oswaldovej vine a vplyve vraždy na komunistické hnutie.
Za Fidelovu hlavu by dali aj 100 000
Medzi odtajnenými dokumentami je údaj o odmene, ktorú kubánski exulanti v USA boli ochotní vyplatiť za zabitie havanských revolucionárov. Za smrť Fidela Castra to bolo 100 000 dolárov (dnes zodpovedá hodnote 800 000 dolárov, čiže 680 677 eur), za zabitie jeho brata Raúla a za smrť Ernesta Che Guevaru, argentínskeho revolucionára a Castrovho ministra, po 20 000 dolároch.
Podľa televízie CNN odtajnené dokumenty potvrdzujú, že prípravy atentátu na Fidela Castra sa začali už v prvých dňoch Kennedyho úradovania v Bielom dome. Robert Kennedy, prezidentov brat a minister spravodlivosti, vraj zistil, že CIA ponúkla cez sprostredkovateľa americkému gangsterovi Samu Giancanovi 150 000 dolárov za to, že najme Castrovho vraha.
Tajná služba mala vraj záujem aj na spoluprácu s inými gangstrami, ktorí mali Castra otráviť smrtiace pilulkou.
Rozsiahla správa amerického Kongresu, takisto odtajnená, však uvádza, že teória o smrti Kennedyho ako odplate za pokusy zabiť Fidela Castra je nepravdepodobná.
Odplata za smrť juhokórejského diktátora?
Spravodajský server Politico poukazuje naopak na možnú vietnamskú stopu vo vyšetrovaní, ktorou je vraj správa bývalého šéfa CIA Richarda Helms z roku 1975. Helms v odtajnenej výpovedi tvrdí, že vtedajší prezident USA Lyndon Johnson špekuloval, že Kennedyho vražda bola odvetou za smrť juhokórejského diktátora Ngo Dinh Diema po puči z novembra 1963, do ktorého bola údajne CIA zapletená.
Politico takisto vyzdvihuje pasáže z memoranda bývalého šéfa FBI Edgara Hoovera o Jackovi Rubym, ktorý Kennedyho vraha Oswalda zastrelil 24. novembra 1963, dva dni po atentáte. Hoover označuje za neospravedlniteľné, že dallaská polícia smrť Oswalda dopustila, hoci mala deň staré varovanie o možnom útoku. Šéf FBI tiež upozorňuje na povesti o tom, že Ruby mal väzby na chicagske podsvetie. Hoover sa obával, že násilná smrť Oswalda spochybní verzii o atentáte ako činu osamelého strelca.
Vrah pred činom hovoril so Sovietmi
Politico v odtajnených dokumentoch našlo informáciu, že Oswald dva mesiace pred zabitím Kennedyho hovoril s agentom sovietskej rozviedky KGB. Oswald hovoril telefonicky „lámanou ruštinou“ sa sovietskym konzulom v Mexiku Valerijom Kostikova, ktorý bol podľa CIA dôstojníkom KGB. CIA taktiež zachytila výrok kubánskeho špióna, ktorý Oswalda poznal. Mal vyhlásiť, že Oswald je „dobrý strelec“.
The Washington Post upozorňuje, že niektoré dokumenty očakávané s najväčším napätím odtajnené neboli. Ide okrem iného o správu šéfa rezidentúry CIA v Dallase Waltona Moorea z času atentátu alebo o výpoveď podnikateľa Gordona McClendon, ktorý hovoril s Jackom Rubym krátko predtým, než zastrelil Oswalda. Chýbajú aj podrobnejšie informácie o aktivitách kubánskeho exilu v USA.
Historici sa zvlášť tešili na správy o Oswaldovej šesťdňovej ceste do mexickej metropoly, kde sa dva mesiace pred atentátom stretol s Kubáncami a Sovietmi. Žiadne z takýchto svedectiev – snáď okrem telefonátu s Kostikovom – ale očividne neodtajnili.
Foto: Reuters, Dallas Police Department/Dallas Municipal Archives/University of North Texas/
Americký prezident Donald Trump schválil zverejnenie iba 2800 z celkovo 3810 dokumentov Federálneho úradu vyšetrovania (FBI) a Ústrednej spravodajskej služby (CIA). Informovala o tom agentúra AP.
Podľa úradníkov z Bieleho domu Trump nemal inú možnosť než nechať niektoré zložky v režime utajenia pre obavy o národnú bezpečnosť. Tieto záznamy sa teraz budú ďalších šesť mesiacov skúmať. Podľa úradníkov sa Trump bude snažiť presvedčiť federálne úrady o tom, že záznamy by mali zostať utajené aj po tomto preskúmaní iba v tých najviac výnimočných prípadoch.
Odborníci nečakali od dokumentov o vražde Kennedyho zásadné novinky
Odborníci, ktorí sa podrobne zaoberali vraždou amerického prezidenta Johna F. Kennedyho z 22. novembra 1963, nepredpokladali, že očakávané odtajnenie zostávajúcich dokumentov o vyšetrovaní atentátu prinesie niečo zásadne nové, napísala agentúra AP.
Obávali sa tiež, že posledný utajovaný balík viac ako piatich miliónov strán materiálov veľmi nepomôže ukončiť pretrvávajúce konšpiračné teórie. Podľa jednej z nich 46-ročného, doteraz najobľúbenejšieho amerického prezidenta, zlikvidovala mafia, podľa iných Kuba alebo skupina skazených agentov tajnej služby.
Myšlienkou, že sa Kennedy stal obeťou starostlivo pripraveného sprisahania, sa zaoberalo množstvo kníh, článkov, filmov i televíznych seriálov. Nikde sa však neobjavil presvedčivý dôkaz, že Lee Harvey Oswald, ktorý bol označený za strelca a sám bol zavraždený dva dni po atentáte pri prevoze do väznice, mal nejaké spolupáchateľa.
Podľa expertov sa zostávajúce utajované dokumenty zrejme budú týkať predovšetkým snáh Ústrednej spravodajskej služby (CIA) a Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) zistiť, aké mal Oswald kontakty so špiónmi Kuby alebo Sovietskeho zväzu počas cesty do Mexika v septembri 1963.
Veľkú časť dokumentov k atentátu už v minulosti zverejnili, niektoré zložky však v režime utajenia zostali až do dneška, keď sa končí lehota na ich blokovanie. Ide dohromady o 3 810 dokumentov.