Su Ťij ráno dorazila do arakanskej metropoly Sistwei a potom sa vrtuľníkom vydala na sever Arakanského štátu, kde sa nachádza mnoho rohingských dedín. Su Ťij bola naposledy v Arakanskom štáte počas predvolebnej kampane v roku 2015, vtedy navštívila jeho juh, ktorý bol prevažne pokojný.
Arakanský štát v Mjanmarsku
Tentokrát sú cieľom cesty Su Ťij dediny v okrese Maundo, odkiaľ utieklo pri poslednej migračnej vlne najviac ľudí. „Na ulici sa zhromaždila skupina ľudí, Su Ťij nechala zastaviť auto a prehovorila s nimi. Povedala im tri veci – že by mali žiť v mieri, že im vláda chce pomôcť a že by mali ukončiť vzájomné spory,“ povedal predstaviteľ monitorovacej skupiny Arakan Project Chris Lewa. Odvolal sa pritom na rohingského náboženského vodcu, ktorý bol na mieste.
Moslimskí Rohingovia čelia v prevažne budhistickom Mjanmarsku dlhodobo diskriminácii. Mjanmarské úrady ich považujú za prisťahovalcov z Bangladéša, ktorí do krajiny prišli väčšinou v dobách britskej koloniálnej nadvlády a v Mjanmarsku sú nelegálne. Príslušníkom menšiny preto mjanmarské úrady odmietajú udeliť občianstvo, obmedzujú ich slobodu a neuznávajú ich ako etnikum.
Mjanmarská armáda začala najnovšie ťaženie proti Rohingom potom, čo rohingskí povstalci 25. augusta zaútočili na desiatky policajných a vojenských stanovísk v Arakanskom štáte. Od toho momentu denne utekajú do Bangladéša stovky Rohingov. Bezpečnostný predstaviteľ v bangladéšskom okrese Cox's Bazár Muhammad Ikbal uviedol, že len v stredu prekročilo hraničnú rieku Naf na rôznych miestach viac ako 4000 rohingských utečencov. Do okresu Cox 's Bazár smeruje väčšina utečencov.
Mjanmarská vláda uviedla, že je pripravená prijať utečencov späť, podmienky návratu ale nie sú jasné. Je možné, že utečenci budú musieť preukázať mjanmarské občianstvo, čo väčšina nie je schopná.
OSN obvinila Barmu, že na severe Arakanského štátu uskutočňuje etnické čistky. Su Ťij stojí na čele Národnej ligy pre demokraciu, ktorá sa k moci dostala po vyhratých voľbách v roku 2016. Predtým mjanmarská vojenská junta dlho držala disidentku Su Ťij v domácom väzení. Mnohé západné osobnosti v poslednom čase kritizovali postoj Su Ťij k utrpeniu v jej krajine a volali aj po tom, aby jej odobrali Nobelovu cena za mier.
Niektorí analytici však poukazujú na to, že pôsobenie Su Ťij obmedzuje ústava pretrvávajúce z čias junty, ktorá okrem iného niekdajšej disidentke bráni stať sa prezidentkou. Vďaka ústave si v Barme stále udržiava silný vplyv na politické dianie armáda, ktorá má vopred zaručených 25 percent parlamentných miest a ktorej vrchný veliteľ menuje tiež ministrov vnútra, obrany a bezpečnosti hraníc.
Práve armáda je za násilnosti v Arakanskom štáte z veľkej časti zodpovedná. Humanitárne organizácie mjanmarských vojakov obviňujú, že sa dopúšťajú na Rohingoch brutálneho násilia, vrátane mučenia, vrážd, hromadného znásilňovania a podpaľačstva.