Obvinený katalánsky expremiér Carles Puigdemont a štyri bývalí ministri, ktorí sa v nedeľu ráno vydali belgickej polícii, v pondelok ráno prepustili za určitých podmienok. S odkazom na flámsku televízii VRT o tom informovala agentúra Reuters.
Sudca sa rozhodol päticu podmienečne prepustiť, než súd rozhodne, či uplatní európsky zatykač, uviedla televízia VRT. Skupina obvinených by sa podľa prokuratúry mala opäť postaviť pred súd o 15 dní. Zem nesmú opustiť bez povolenia a úradom sú povinní poskytnúť podrobnosti o svojom pobyte.
Foto: Reuters, YVES HERMAN
S Belgičanmi budú spolupracovať
Belgicko musí do 60 dní rozhodnúť, či ich vráti do Španielska. Ak sa neodvolajú, mohlo by to podľa serveru BBC byť aj skôr.
Puigdemont a ostatní politici sú už od minulého týždňa v Belgicku, kam odišli po tom, čo ich španielska vláda zosadila kvôli jednostrannému vyhláseniu nezávislosti zo strany Katalánska. Španielsko na nich vydalo európsky zatykač.
Katalánsky expremiér už skôr oznámil, že chce s belgickou justíciou plne spolupracovať.
Hovorca prokuratúry Gilles Dejemeppe oznámil, že sa pätica politikov vydala polícii a že od 09:17 SEČ sú oficiálne vo väzbe.
Puigdemont a ostatní politici sú už od začiatku tohto týždňa v Belgicku, kam odišli po tom, čo ich španielska vláda zosadila kvôli jednostrannému vyhláseniu nezávislosti zo strany Katalánska. Španielsko na ne vydalo európsky zatykač a o ich ďalšom osude rozhodne belgický súd, ktorý žiadosť Španielska vyhodnotí.
Agentúra EFE s odvolaním sa na španielske úrade ešte doobeda informovala, že belgická prokuratúra nariadi polícii, aby zatkla zosadeného katalánskeho premiéra Carlesa Puigdemonta a štyroch exministrov, ktorí sa teraz zdržujú v Belgicku.
Katalánsky expremiér, ktorý v Španielsku čelí obvineniu zo vzbury, v sobotu vyhlásil, že bude plne spolupracovať s belgickou justíciou. Ak by sa proti prípadnému rozhodnutiu o vydaní do Španielska odvolal, mohol by podľa EFE vzhľadom k zákonným lehotám zostať v Belgicku viac ako dva mesiace, teda aj v čase predčasných volieb do katalánskeho parlamentu. Tie sú vypísané na 21. decembra.
V katalánskych mestách sa opäť demonštrovalo za prepustenie väzňov
Tisíce ľudí v nedeľu vyrazili do ulíc Barcelony a ďalších katalánskych miest, aby sa dovolávali prepustenia väznených členov zosadenej regionálnej vlády. Symbolom nedeľných protestov sa stali vytlačené výzvy na prepustenie exministrov a aktivistov, ktorými demonštranti oblepili mestské priestranstvo. Informovali o tom španielske médiá.
„Slobodu politickým väzňom!“ či „Sme republika!“ volali ľudia, ktorí zaplnili námestie pred barcelonskou univerzitou.
Rovnakými plagáty oblepili priaznivci separatistických politikov múry desiatok budov, stánky či autobusové zastávky v katalánskej metropole.
Podľa dvoch katalánskych organizácií ANC a Omnium cultural, ktorých vodcovia sú tiež vo väzobnej väznici, bolo v nedeľu v uliciach Barcelony vylepených spolu 30 000 plagátov žiadajúcich slobodu pre ľudí uväznených kvôli príprave referenda o nezávislosti a jej vyhlásenia. Ďalšie tisíce výziev vylepili protestujúci v mestách Lleida, Tarragona a Girona.
Počas protestu pred barcelonskou univerzitou prečítali príbuzní odkaz od jedného z uväznených politikov, exministra vnútra Joaquima Fornoa, podľa ktorého by stúpenci nezávislosti mali zachovať „rozhodnosť a silu“.
„Nič nezmôžu proti jednotnému ľudu, ktorý je optimistický a bojovný,“ dodával demonštrantom prostredníctvom Twitteri odvahu bývalý vicepremiér Oriol Junqueras, ktorý je tiež vo väzbe. Všetkým politikom obvineným zo vzbury a ďalších zločinov hrozí až 25 rokov väzenia.
Prieskum: Katalánski separatisti môžu vo voľbách stratiť väčšinu
Katalánske separatistické strany môžu v predčasných voľbách v regionálnom parlamente v decembri prísť o absolútnu väčšinu, ktorá im v októbri umožnila jednostranne vyhlásiť nezávislosť. Vyplýva to z prieskumu, ktorého výsledky v nedeľu zverejnil denník La Vanguardia.
Rozloženie hlasov medzi stranami presadzujúcimi odtrhnutie od Španielska a zástancov jednoty bude podľa prieskumu približne vyrovnané. Volieb sa chce zúčastniť rekordný počet štyroch pätín voličov.
Anketu pre katalánsky denník uskutočnila výskumná agentúra GAD3, ktorá sa voličov pýtala medzi 30. októbrom a 3. novembrom. Teda v čase, keď už mohlo ich rozhodovanie ovplyvniť uväznenie skupiny katalánskych exministrov obvinených kvôli vyhláseniu nezávislosti.
Jasným víťazom volieb by sa stala Republikánska ľavica Katalánska (ERC), ktorej prieskum prisúdil zisk 29,3 percenta hlasov. Spolu s Demokratickou európskou stranou Katalánska (PDeCAT), s ktorou tvorí súčasnú vládnu koalíciu Spoločne pre áno (JXSí), by však po prepočte získali odhadom o jedno až tri poslanecké kreslá menej ako doteraz. Ani po započítaní odhadovaného zisku tretej strany výrazne podporujúcej nezávislosť Katalánska, radikálnej ľavicovej Kandidátky ľudovej jednoty (CUP), by hlasy celej trojice nemuseli stačiť na väčšinu 68 kresiel v 135 člennom parlamente – prieskum im prisudzuje zisk 66 až 69 mandátov. V súčasnosti disponujú 72 kreslami.
Katalánci sa húfne chystajú na voľby
Najsilnejšou prošpanielskou stranou sú liberálni Ciudadanos, ktorí by so ziskom 20,6 percenta hlasov obsadili až 28 kresiel. V súčte s katalánskymi socialistami, ľudovcami a stranou Katalánsko spoločne (CEC) môžu formácie nesúhlasiace s odtrhnutím regiónu od Španielska podľa prieskumu získať 65 až 70 mandátov.
Výrazne ovplyvniť povolebný vývoj by mohli postoje politikov CEC, ku ktorej patrí napríklad v súčasnosti veľmi aktívna barcelonská starostka Ada Colauová. Ich postoje v poslednom čase nie sú úplne jednoznačné. Strana zložená z menších formácií podporuje vypísanie referenda o nezávislosti Katalánska a usiluje o väčšiu mieru autonómie regiónu a nie o samostatnosť. Niektorí jej politici sa však podľa médií v reakcii na tlak z Madridu prikláňajú k myšlienke nezávislosti.
Volieb sa podľa prieskumu plánuje zúčastniť 81 percent ľudí, čo by v tomto viac než sedemmiliónovej španielskom regióne bolo v parlamentných voľbách historicky najviac.