Norma ukladá tresty za akékoľvek prejavy, aj v médiách či na sociálnych sieťach, ktoré budú „nenávistné voči venezuelskému ľudu“. Zákon schválilo v stredu Ústavodarné zhromaždenie, ktorým Madurova vláda nahradila opozíciou ovládaný parlament a ktorého legitimitu neuznáva ani opozícia, ani množstvo krajín Ameriky alebo Európska únia.
„Kto verejne podporuje nenávisť, diskrimináciu či násilie voči osobe či skupine osôb kvôli ich reálnej alebo domnelej príslušnosti k sociálnej, etnickej, náboženskej či politickej skupine … dostane trest desiatich až 20 rokov väzenia,“ uvádza sa napríklad v novom zákone. Vládna strana normu obhajuje okrem iného tým, že má priniesť krajine stabilitu.
Do basy aj za demonštrovanie?
Podľa opozície je však dokument namierený proti odporcom Madurovho autoritárskeho režimu. Na jeho základe môžu skončiť vo väzení aj účastníci demonštrácií. O licenciu môžu kvôli nemu prísť aj rozhlasovej alebo televízne stanice a pokuty či zablokovanie stránok hrozí prevádzkovateľom sociálnych sietí, ak do šiestich hodín nezmažú „nenávistné“ správy.
Ústavodarné zhromaždenie zriadila tento rok v lete Madurova vláda po sporných a opozíciou bojkotovaných voľbách, aby upevnila svoju moc. Vládni socialisti totiž pred dvoma rokmi stratili väčšinu v parlamente, ktorého prácu ale vzápätí začal blokovať ústavný súd naklonený prezidentovi.
Opozíciu prenasledujú už teraz
Tento rok koncom marca sa ústavný súd pokúsil právomoci parlamentu úplne prevziať, čo vyvolalo masové demonštrácie. Ľudia vychádzali takmer každý deň do ulíc Caracasu i ďalších miest v krajine protestovať proti vláde, ktorú viní z diktátorských praktík aj z niekoľkoročnej hlbokej ekonomickej krízy. Vláda protesty brutálne potlačila, čo si vyžiadalo na 140 obetí. Od leta demonštrácie viacmenej utíchli, k čomu prispelo prenasledovanie predstaviteľov opozície.
Minulý týždeň napríklad súd rozhodol, že má byť kvôli podnecovaniu nepokojov zatknutý, zbavený imunity a súdený podpredseda parlamentu Freddy Guevara. Ten sa preto uchýlil na čílskej veľvyslanectvo v Caracase, kam už predtým ušlo niekoľko sudcov, ktorým tiež hrozilo zatknutie.
V emigrácii skončila generálna prokurátorka Luisa Ortegová, ktorá režim vinila z korupcie a z porušovania ústavy i ľudských práv.