„Schôdzka bude pravdepodobne v piatok. Usilujeme sa dohodnúť presný čas,“ oznámil vo štvrtok Putinov poradca Jurij Ušakov citovaný agentúrou Interfax. Ibaže vzápätí šéf diplomacie USA Rex Tillerson vyhlásil: „Zatiaľ sa o ničom nerozhodlo.“ Vraj nie je jasné, či je „dostatočný dôvod na rozhovory prezidentov“. Podľa AFP Tillerson mohol narážať na rozdielnosť názorov Washingtonu a Moskvy v súvislosti so Sýriou a s Ukrajinou.
Ani spomínané „zahmlievanie“ pred verejnosťou neodvrátilo špekulácie v súvislosti s možným rokovaním oboch lídrov. Ba naopak. Niektorí pozorovatelia dokonca nevylučujú, že v Danangu sa schyľuje k „obchodu storočia“. USA by mali „vymeniť“ Ukrajinu za ruskú pomoc Washingtonu vrátiť sa do hry v Sýrii aj v riešení severokórejského problému. Trump v tejto súvislosti opätovne vyzval Moskvu na užšiu spoluprácu. Vzápätí mu vo štvrtok hovorca Kremľa Peskov pripomenul, že presne na to isté už dávno vyzýva aj Putin.
Otázkou ostáva, či na spomínaný „obchod storočia“ dostal Trump mandát od americkej opozície, ktorá by ho najradšej videla predčasne odchádzať z Bieleho domu. Zatiaľ existujú iba špekulácie, podľa ktorých Ukrajina bez polostrova Krym a Sevastopola stratila pre USA význam. A to na pozadí pokračujúcich pokusov niektorých síl destabilizovať krajinu. Navyše bezvýsledné cesty Kurta Wolkera, splnomocnenca prezidenta USA pre otázky Ukrajiny, do Kyjeva v snahe riešiť krízu v Donbase dokazujú, že Washington už nemá taký vplyv na Kyjev a konkrétne na prezidenta Petra Porošenka ako pred dvomi, tromi rokmi. Podľa špekulácie portálu Proua „vyzerá to tak, že Trump ponúkne Putinovi v tomto smere niečo, na čo už nemá vplyv“. Na druhej strane server Centrasia je presvedčený, že Trump „ponúkne Moskve Ukrajinu ako časovanú bombu výmenou za jej ochotu dohodnúť sa s KĽDR“. A v prípade Sýrie budú vraj Američania chcieť prístup k tranzitnému ropovodu. Háčik je však v tom, že poriadok v Sýrii urobili nielen Rusi, ale svoj podiel na ňom má aj Turecko a Irán. Teherán už odmietol stretnúť sa vo Vietname s Trumpom. Navyše v prípade Sýrie, v ktorej Teherán a Ankara bojovali bez USA a ukázali nemalú efektivitu v trojstrannom riešení konfliktu, obe krajiny nemienia deliť víťazný koláč na štyri časti vrátane kontroly tranzitného ropovodu.
„Pravdou však je, že Teherán na rozdiel od Moskvy nemá v zornom poli Ukrajinu,“ pripomína aj stredoázijský portál s tým, že ak Moskva prijme ponuku, tak v Kyjeve vypukne nový Majdan. Na druhej strane podľa portálu Versia je otázkou, či Moskva chce vôbec „skrotiť“ severokórejského lídra Kim Čong-una, ktorý napríklad považuje Krym za ruské územie. Moskva navyše pokračuje v humanitárnej pomoci KĽDR, aj keď v porovnaní s Čínou ide o symbolický rozmer. Z celkového objemu pomoci totiž až 90 percent prúdi k južnému susedovi práve z Pekingu. A tak sa dá predpokladať, že Čína má oveľa väčší vplyv na Pchjongjang ako Moskva. „Rusko by však mohlo zohrať úlohu moderátora v rámci normalizácie vzťahov USA – KĽDR,“ upozornila politologička Irina Lancovová s tým, že Moskva na rozdiel od USA nemá záujem na likvidácii režimu v Severnej Kórei, ale na jeho zapojení do dialógu a na zrušení sankcií.