Ďalších zhruba 7 100 ľudí utrpelo zranenia. Oznámila to iránska televízia Press TV. Počet mŕtvych neprestáva stúpať. V susednom Iraku je sedem mŕtvych a vyše 530 zranených. Záchranné práce stále pokračujú, obetí tak zrejme bude viac.
Zemetrasenie so silou 7,3 stupňa malo epicentrum asi 32 kilometrov od irackého mesta Halabdža, blízko hraníc s Iránom. Otrasy, ktoré boli podľa agentúry AP cítiť až na pobreží Stredozemného mora, postihli najviac západoiránsku provincii Kermánšáh, najmä mesto Sarpol Zaháb. Tam bola zničená jediná nemocnica v meste, armáda tak na mieste zriadila poľné nemocnice. Podľa iránskej tlače zemetrasenie zasiahlo 14 provincií, spôsobilo zosuvy pôdy, výpadky elektriny a poškodilo mnoho hlinených dedinských domov.
Očakávajú ďalšie otrasy
Iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí v pondelok kondoloval všetkým príbuzným obetí a vyzval úrady, aby robili všetko, čo je v ich silách, a pomohli tým, čo boli zranení či prišli o domov. Podľa iránskeho Červeného polmesiaca asi 70 000 ľudí stratilo strechu nad hlavou. Iránska seizmologické služba navyše zaznamenala asi 118 následných menších otrasov a uviedla, že sa očakávajú ďalšie. Ropovody v oblasti však zrejme poškodené neboli.
„Moje dve deti spali, keď sa dom začal kvôli otrasom rozpadať. Schmatol som ich a utiekol von na ulicu. Strávili sme niekoľko hodín na ulici, než nás humanitárni pracovníci ubytovali v škole,“ uviedol Hodždžat Gharíbíán z Kasr Sirin.
Otrasy postihli aj veľkú časť Iraku, vrátane hlavného mesta Bagdadu, kde mali silu 6,5 stupňa.
Najväčšie škody zemetrasenie napáchalo v irackom Kurdistane, odkiaľ pochádzali všetky iracké obete na životoch. Úrady pre obavy z otrasov varovali miestnych obyvateľov, aby nepoužívali výťahy.
„Sedela som s deťmi pri večeri a zrazu dom začal tancovať vo vzduchu,“ povedala Madžída Amirová z Bagdadu s tým, že s deťmi z domu vybehla. „Zo začiatku som si myslela, že išlo o veľkú bombu, potom som ale začula, ako všetci kričia zemetrasenie!“ dodala.
Turecko poslalo Iraku pomoc
Turecko vyslalo do zemetrasením postihnutého severného Iraku konvoj s humanitárnou pomocou, najmä lieky a jedlo. Ankara uviedla, že je ochotná pomôcť tiež Iránu, ak o to požiada.
Viceprezident tureckého Červeného polmesiaca Kerem KINIK oznámil, že konvoj 33 nákladných vozňov do kurdského mesta Sulajmáníja dopravil 3 000 stanov a varičov, približne 10 000 lôžok a prikrývok a tiež potraviny. V Iraku tiež pristálo turecké vojenské nákladné lietadlo s pomocou.
Vzťahy medzi irackým Kurdistanom a Tureckom boli napäté od septembra, keď sa irackí Kurdi vyslovili za nezávislosť. Turecká vláda, ktorá sa obáva separatistických tendencií zo strany Kurdov na svojom vlastnom území, referendum odsúdila.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan po zemetrasení povedal, že Turecko stojí pri ľuďoch postihnutých zemetrasením a praje im rýchly návrat do normálneho života. Erdogan tiež oznámil, že hranicu do Iraku už prekročilo 50 vozov s humanitárnou pomocou.
Irán sa nachádza nad niekoľkými líniami seizmických zlomov, zemetrasenia sú tam preto časté. Posledné otrasy s väčším počtom obetí postihli Irán v auguste 2012, na severozápade krajiny pri ňom vtedy zomrelo okolo 310 ľudí.
Najhoršie zemetrasenie v tomto tisícročí postihlo Irán v roku 2003, kedy na juhu zahol asi 26 000 ľudí a historické mesto Bam bolo zrovnané so zemou. Najviac obetí v novodobých dejinách Iránu si vyžiadalo zemetrasenie z júna 1990, keď otrasy so silou 7,3 stupňa postihli severozápad krajiny; vtedy zomrelo na 40 000 ľudí.
Výber najhorších zemetrasení v Iráne za posledných 50 rokov
40 000 obetí – 21. júna 1990 – Zemetrasenie so silou 7,3 stupňa Richterovej škály zasiahlo severozápad Iránu pri pobreží Kaspického mora (v provinciách Gilan a Zandžán).
Najmenej 30 000 obetí – 26. decembra 2003 – Katastrofické zemestrasenie v provincii Kermán na juhovýchode Iránu so silou 6,8 stupňa úplne zničilo historické mesto Bám.
25 000 obetí – 16. septembra 1978 – Otrasy pôdy so silou 7,7 stupňa vo východoiránskom Tabbase.
12 000 obetí – 1. septembra 1962 – Zemetrasenie o sile 7,1 stupňa postihlo severozápadný Irán v oblasti Kazvin.
12 000 obetí – 31. augusta 1968 – Zemetrasenie v iránskej provincii Chorásánu udrelo sa silou 7,4 stupňa.
8000 obetí – 11. júna a 28. júla 1981 – Zemetrasenie v iránskej juhovýchodnej oblasti Kermán malo silu 6,5 stupňa.
5374 obetí – 10. apríla 1972 – V juhoiránskej oblasti Gír udrelo zemetrasenie so silou 6,9 stupňa.
2000 obetí – 10. mája 1997 – Severovýchod Iránu (mesta Mašhad, Biržand či Kajin) zasiahli otrasy pôdy so silou 7,1 stupňa.
965 obetí – 28. februára 1997 – Zemetrasenie v severozápadnom Iráne malo silu 5,5 stupňa.
Najmenej 900 obetí – 6. apríla 1977 – Zemetrasenie v iránskom Isfaháne.
612 obetí – 22. februára 2005 – Otrasy pôdy so silou 6,4 stupňa na juhovýchode Iránu v provincii Kerman.
600 obetí – 14. novembra 1979 – Zemetrasenie v severovýchodnom Iráne.
521 obetí – 21. decembra 1977 – Zemetrasenie zasiahlo provinciu Kermán na juhovýchode Iránu.
Zatiaľ 457 obetí – 12. novembra 2017 – Zemetrasenie na iracko-iránskom pomedzí so silou 7,3 stupňa si len v Iráne vyžiadalo vyše 400 ľudských životov.
306 obetí – 11. augusta 2012 – Zemetrasenie so silou 6,2 stupňa zasiahlo severozápadný Irán pri meste Tabriz.
