Dohodli to zástupcovia tamojších kmeňov po štvormesačných bojoch, pri ktorých bolo mesto takmer vyľudnené a zrovnané so zemou. Dohoda umožnila uchrániť životy Kurdov a Arabov z koalície SDF, ktorí stáli proti IS, ale tiež zabezpečila, že si životy zachránili radikáli, rozptýlili sa po Sýrii aj inde. Dohoda mala zostať utajená, ale BBC hovorila s mnohými ľuďmi, ktorí konvoj videli.
Vodcom vodičov bol abú Fauzí, ktorý pôvodne hovoriť nechcel, ale rozmyslel si to. Za prácu v Rakke im sľúbili veľa peňazí, dlhá cesta a objemnosť nákladu zničila mnohé vozidlá, ktoré bolo potom nutné opraviť. Ani po týždni však muži zaplatené nedostali. „Bola to cesta do pekla a späť. Keď som vošiel do Rakky, mali s nami byť ľudia zo SDF, ale neboli. Boli tam iba bojovníci IS so svojimi zbraňami a samovražednými pásmi. Pásy na sebe mali aj ich ženy a deti,“ rozpráva vodič kamióna.
Bojovníkov vraj evakuovať nechceli
Verejne SDF oznámila, že evakuovaných bude niekoľko desiatok radikálov a všetci budú miestni. Vodiči však vedia svoje. Konvoj meral sedem kilometrov, bolo v ňom 50 nákladných áut, 13 autobusov a 100 áut IS. Aj keď sa dohodlo, že si vezmú len ľahké zbrane, mali všetko, čo dokázali uniesť, takže nákladné autá praskali pod váhou zbraní a munície. Bol to exodus. Von sa nemali dostať žiadni cudzinci, len Sýrčania a Iračania. Vodiči však tvrdia, že odvážali i cudzincov. „Bolo ich tam veľa, z Francúzska, Turecka, Azerbajdžanu, Pakistanu, Jemenu, Saudskej Arábie, Číny, Tuniska, Egypta,“ povedal jeden.
Hovorca koalície, ktorá pomáha SDF, Ryan Dillon povedal, že koalícia nechcela evakuáciu nikoho, ale že patrí k stratégii USA, nechať rozhodnutie na miestnych, pretože sú to oni, kto umierajú. Podľa Dillona sa dostali preč len štyria cudzinci a tých vraj SDF teraz stráži.
Abú Fauzí tvrdí, že každý vodič odvážal najmenej troch cudzincov a že aj keď im pomáhali na slobodu, radikáli im zlorečili do prasat a neveriacich. „Dajte nám vedieť, až Rakku zase postavíte. Vrátime sa,“ hovorili.
Kšeft je kšeft
Konvoj prešiel úrodné oblasti severne od Rakky a stočil sa na zlé púštne cesty na východ. Mahmúd IS nemá rád, ale má obchod a príležitosti nečakaných 4 000 zákazníkov sa nedalo odolať. Boli bledí a hladní a nenechali si ujsť príležitosť zastrašovať. Jednooký Tunisan sa Mahmúda výhražne spýtal, prečo je oholený, ostatní hrozili, že sa vrátia a zavedú právo šaría. Mahmúd povedal, že so šaríou nemá problém, pretože je tiež moslim. Nakupovali keksy, rezance, čokoľvek, zbrane nechali vonku a nebezpeční boli len raz, keď našli cigarety. Za všetko zaplatili, IS dlhy nerobí.
Ľudia ďalej na trase konvoja opisovali, že nad autami prelietavali lietadla koalície, niekedy bezpilotné stroje. V jednej chvíli koaličné lietadlo zhadzovalo svetlice, aby osvietilo nejasnú cestu. Koalícia teraz priznáva, že konvoj monitorovala zo vzduchu. Abú Fauzí došiel do cieľa. Jeho auto bolo plné zbraní a IS ich chcel schovať. Keď sa vracal, chceli členovia SDF vedieť, kde IS zbrane zložil. Abú Fauzí im to ukázal na mape, „aby to strýko Trump mohol neskôr zbombardovať“, povedal.
Prevádzači majú plné ruky práce
Sloboda Rakky bola vykúpená krvou, obeťami a kompromisom. Žiadny člen SDF nemusel zomierať pri útoku na poslednú skrýšu IS. Lenže hľadaní velitelia IS sa rozpŕchli po veľkom území, mnohí mimo Sýrie. Pre prevádzačom nastali dobré časy. „Minulé dva týždne tu bolo veľa ľudí z Rakky. Chceli ísť do Turecka, dohliadol som na prechod 20 rodín. Väčšinou to boli cudzinci,“ povedal Imad, ktorý prevádza cez sýrsko-tureckú hranicu. Za rodinu si počíta 1 500 dolárov, za osobu 600. Niektorí klienti hovorili francúzsky, iní anglicky, ďalšie jazykmi, ktorým nerozumel.
Turecko sprísnilo ochranu hranice, takže práca je nebezpečná. „Niekde používame rebríky, niekde sa brodíme riekou, inde chodíme strmým horským chodníkom,“ hovorí Imad.
Varovanie pre Západ
Nie všetci však mali šťastie a dostali sa von. Abú Musab Huzaifa patril k popredným členom IS, ale nakoniec skončil za mrežami na sýrskej hranici. Koniec IS v Rakke opísal dobre. Bombardovanie zatlačilo IS do kúta a 10. októbra bola skupina nútená zasadnúť k rokovaciemu stolu. „Bombardovali nás desať hodín, zabilo to 500 až 600 ľudí, bojovníkov i rodiny,“ povedal. Bomby boli silné, v radoch IS nastal zmätok. Tí, čo boli pôvodne proti prímeriu, zmenili názor. „A tak sme z Rakky odišli,“ rozpráva abú Musab.
Bol v konvoji, ktorý 12. októbra odchádzal na východ k irackej hranici. Utieklo v ňom podľa neho niekoľko tisíc ľudí. Jeho prípad by mal byť varovaním pre Západ. Ako to, že sa jednému z najhľadanejších členov IS takmer podarilo uniknúť? „Bol som v skupine, ktorá sa rozhodla ísť do Turecka. Najali sme si prevádzača, aby nás dostal cez územie SDF,“ rozpráva muž. Spočiatku to išlo dobre, ale v polovici cesty ich prevádzač opustil. Skupina sa ocitla v labyrinte území pod kontrolou SDF. „Rozdelili sme sa a šli každý sám,“ povedal abú Musab. Šancu mal len ten, kto zaplatí tomu pravému človeku.
Ďalšia cesta na slobode viedla do Idlibu na západe Sýrie. Tam sa cena pohybuje okolo 4 000 dolárov za bojovníka IS a 20 000 dolárov za veľkú rodinu. Je tam Francúz abú Basir, ktorý z Rakky odišiel ešte pred hlavným bojom. V Idlibe chce zostať. V Rakke bojoval od začiatku v prvej línii, bol členom oddielu zloženým výlučne z Francúzov. Niektorí jeho spolubojovníci dostali inú úlohu. „Odišli do Francúzska, aby zorganizovali útoky, až nadíde zúčtovanie,“ tvrdí abú Basir.