Tú by mali tvoriť CDU/CSU, liberáli (FDP) a Zelení. Lenže rozhovory sa naťahujú. Koalícia Jamajka, ako sa jej hovorí podľa tradičných farieb zúčastnených subjektov, je zatiaľ stále v nedohľadne.
Voľby sa v Nemecku konali 24. septembra. Zvíťazili v nich konzervatívci kancelárky Angely Merkelovej. No nemôže po nich pokračovať veľká koalícia CDU/CSU so sociálnymi demokratmi. SPD to po slabom volebnom výsledku odmietla. Do parlamentu sa dostali aj krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko a radikálna Ľavica a Merkelovej nezostalo nič iné, ako osloviť liberálov a Zelených.
Je pravdepodobné, že nemecká verejnosť bude stále viac koalíciu Jamajka vnímať v prvom rade ako nástroj na to, aby si Merkelová udržala pozíciu.politológ Christian Schweiger z univerzity v Chemnitzi
Náročné rokovania
Strany rokovali zo štvrtka na piatok celú noc, ale nedohodli sa jednoznačne ani na tom, že sa dohodnú. Rokovanie preto pokračovalo aj v piatok poobede. Viacerí jeho účastníci priznali, že cítia istú frustráciu. Neznamená to však, že by hádzali flintu do žita.
„Stále verím, že stojí za to, aby sme na tom pracovali s plnou energiou. Na druhej strane je očividné, že je to zložité,“ citovala agentúra Reuters Petra Taubera, generálneho tajomníka CDU. „Ak to bude tak ako teraz, ďaleko sa nedostaneme. Je frustrujúce, keď sedíte spolu a zrazu si uvedomíte, že ste stále na začiatku,“ povedal zase Wolfgang Kubicki, podpredseda liberálov.
Hrozia Nemecku predčasné voľby?
V Berlíne v sobotu pokračovala dlhá séria rokovaní o novej nemeckej vláde. Na programe boli niektoré z najspornejších otázok, vrátane migračnej a klimatickej politiky. Prvá fáza rozhovorov medzi úniou CDU/CSU, FDP a Zelenými má skončiť v nedeľu. Ak rokovania skrachujú, čakajú Nemecko zrejme predčasné voľby.
Sama kancelárka Angela Merkelová (CDU) vychádzala z toho, že sondovacie rozhovory skončili v noci na piatok.
Tak sa ale kvôli pretrvávajúcim nezhodám nestalo, a štvorica strán sa preto rozhodla pokračovať v rozhovoroch do nedele. V sobotu znovu riešili otázky ochrany klímy, migrácie, dopravy a poľnohospodárstva, v nedeľu na programe bude vnútornú bezpečnosť, sociálna problematika alebo financie.
Steinmeier: Nie je dôvod na paniku
Práve v nedeľu by sa malo rozhodnúť o tom, či rozhovory skončia neúspechom, alebo pokročia do ďalšej fázy, v ktorej už by strany rokovali o konkrétnej podobe koaličnej zmluvy. „Všetkým zúčastneným je jasné, že tú vec musíme uzavrieť v nedeľu o 18:00,“ poznamenal napríklad podpredseda FDP Wolfgang Kubicki.
„Našim cieľom je, aby sme boli v nedeľu hotoví,“ uviedol tiež šéf CSU Horst Seehofer, podľa ktorého sa ale rokovania môže pretiahnuť výrazne po 18:00.
K tomu, aby splnili svoje zodpovednosti a zabránili konaniu predčasných volieb, strany vyzval prezident Frank-Walter Steinmeier. „Nie je žiadny dôvod k panickým debatám o nových voľbách,“ povedal denníku Welt am Sonntag.
Merkelová mala v piatok pre svojich partnerov predsa len trocha pozitívnejšie odkazy. "Napriek všetkým ťažkostiam prichádzam na rokovanie so zámermi naplniť úlohu, ktorú nám zverili voliči, teda vytvorenie koalície. Bude to náročné, ale stojí za to posunúť sa do druhého kola,“ uviedla kancelárka pre médiá.
Konzervatívci veria, že najneskôr cez víkend uzatvoria prvú fázu rokovaní. "Koaličné rokovanie je zablokované po viac ako štyroch týždňoch vyjednávania. Stále si však myslím, že na poslednú chvíľu sa strany zúfalo dohodnú. Ale nebude to veľmi efektívna a stabilná koalícia,“ reagoval pre Pravdu nemecký politológ Christian Schweiger z univerzity v Chemnitzi.
Záujmy strán
Ak sa Merkelovej podarí poskladať vládu, bude to jej štvrtý mandát kancelárky za sebou. Úloha je však o to náročnejšia, že musí zohľadniť záujmy štyroch strán. Vlastnej CDU, sesterskej CSU z Bavorska, na biznis zameraných liberálov a Zelených. Vládu tak budú tvoriť subjekty od konzervatívcov až po ľavicových a ekologicky zameraných centristov.
"Vo všeobecnosti sa dá povedať, že prvá fáza koaličných rozhovorov v Nemecku slúži na to, aby si strany objasnili, či vedia dosiahnuť dohodu v najdôležitejších otázkach, na ktoré by sa mala sústrediť budúca vláda,“ pripomenul pre Pravdu Matthias Dilling, expert na nemeckú politiku z Oxfordskej univerzity. "Tentoraz počiatočné rokovanie potvrdili, čo sme dlho vedeli, ale na čo sa krátko po voľbách akoby zabudlo. Teda že medzi štyrmi stranami existujú veľké politické rozdiely a že vyjednávanie nemôžu byť bezproblémové,“ pripomenul odborník.
Okrem viacerých čiastkových tém sa rozdiely prejavujú najmä v troch veľkých oblastiach. Migrácia, finančné záležitosti, ktoré sú spojené aj s budúcou reformou Európskej únie, a ekologické záväzky.
Bavorská CSU sa snaží odvrátiť nápor AfD pritvrdením migračnej politiky, čo sa však nepáči Zeleným, ktorí požadujú jednoduchšie zlučovanie rodín utečencov. Liberáli tiež majú prísnejší postoj k migrantom a zároveň vlažnejšie vnímajú potrebu ďalších ekologických riešení.
Nad tým sa ešte týči otázka možnej ďalšej integrácie EÚ vo viacerých oblastiach, najmä čo sa týka eurozóny a návrhov francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Bez politickej stability Nemecka sa však len ťažko dajú predstaviť pokroky v prehĺbenej európskej spolupráci. Aj na to však majú strany budúcej koalície odlišné názory a budú musieť hľadať permanentné kompromisy.
A Schweiger v tejto súvislosti upozorňuje ešte na jeden problém. „Je pravdepodobné, že nemecká verejnosť bude stále viac koalíciu Jamajka vnímať v prvom rade ako nástroj na to, aby si Merkelová udržala pozíciu. Ale bez toho, aby ponúkla reálne politické reformy štátu aj EÚ,“ vysvetlil expert.