Je to východisko zo slepej uličky, do ktorej krajinu priviedol neúspech rokovaní kresťanských demokratov, liberálov a zelených na strane jednej a neochota sociálnych demokratov podieľať sa na vzniku vlády na strane druhej? Realizácia nápadu, ktorý znie niektorým sľubne, by sa mohla v praxi ukázať ako pomerne zložitá, napísala agentúra DPA.
Čo nás učia skúsenosti iných krajín?
„Existujú pozitívne príklady, napríklad v škandinávskych krajinách, sú tam ale významné rozdiely,“ hovorí berlínska politologička Sabine Kroppová. Švédsko a Dánsko majú menšinové vlády desiatky rokov. Rad vecí je tam ale iná. Neexistuje v nich napríklad dvojkomorový parlament ako v Nemecku, hovorí Kroppová.
V Berlíne by bolo potrebné oveľa viac rokovať, pretože okrem menšinového postavenia v Spolkovom sneme by sa musel brať ohľad aj na (druhú komoru parlamentu) Spolkovú radu. Už teraz musí kancelárka Angela Merkelová pre 40 percent zákonov hľadať podporu v komore zastupujúcej záujmy spolkových krajín, čo znamená hľadať podporu aj u iných strán, napríklad Zelených.
Ako sa darilo menšinovým vládam v spolkových krajinách?
Nie až tak zle. V Severnom Porýní-Vestfálsku sa nechala premiérka Hannelore Kraftová do roku 2012 dva roky tolerovať stranou Ľavice. V Sasku-Anhaltsku fungovala menšinová vláda pod vedením sociálnej demokracie s tichou podporou postkomunistickej PDS ešte dlhšie – v rokoch 1994 až 2002.
Práve príklad z (metropoly Saska-Anhaltska) Magdeburgu ukazuje, že v takýchto vládach vznikajú „skryté koaličné štruktúry“, upozorňuje Kroppová. „Partneri, ktorí vládu tolerujú, môžu navyše situáciu strategicky využiť, aby uspokojili predovšetkým vlastnú klientelu,“ dodáva politologička.
Je menšinová vláda dobrá pre demokraciu?
To nie je také isté. Niektorí pozorovatelia si od takéhoto riešenia sľubujú oživenie debaty, posilnenie úlohy parlamentu. Sľubujú si viac politickej diskusie a menej zákulisných dohôd.
Nastať ale môže pravý opak. „Nutnosť vyjednávať je (v prípade existencie menšinovej vlády) určite väčšia,“ myslí si Kroppová. Čo by to znamenalo pre štát? „Bol by to experiment, ktorého výsledok nechcem predpovedať,“ dodáva odborníčka.
Profitovala by pravicovo populistická AFD z takéhoto riešenia?
Je to dosť možné. Aj príklady ďalších krajín ukazujú, ako sa takým stranám podarilo situáciu využiť. „Pravicoví populisti dostali priestor,“ hovorí Kroppová. AFD by sa podľa nej čas od času snažila ponúknuť sa menšinovej vláde ako koaličný partner, čo by sa Merkelovej nehodilo. Pravdepodobne by posilnili prúdy na oboch krajoch politického spektra.
Ako dlho takáto vláda vydrží?
To sa samozrejme nedá predpovedať. Isté ale je, že strany v Berlíne nechcú o menšinovej vláde uvažovať ako o trvalom riešení. Predčasné voľby by sa jej prostredníctvom dali odložiť, ak s tým bude súhlasiť prezident Frank-Walter Steinmeier, ale po roku či dvoch by na ne rovnako došlo. V tom prípade ale zrejme s novými tvárami v čele strán, ktoré by tak získali predovšetkým čas.