Prvá väčšia daňová reforma za posledných 30 rokov je vyvrcholením dlhoročnej snahy amerických republikánov o zmenu daňových pravidiel. Reforma má znížiť korporátnu daň z 35 na 20 percent. V prípade dane z príjmu fyzických osôb má senátna verzia sedem daňových pásiem medzi desiatimi a 38,5 percentami, návrh schválený v Snemovni reprezentantov má daňové pásma štyri, a to v rozsahu 12 až 39,6 percenta.
Zníženie daní podľa prepočtov ochudobní štátnu pokladnicu v nasledujúcich desiatich rokoch odhadom o 1,5 bilióna dolárov. Niekoľko republikánskych senátorov má podľa serveru Politico obavy, že predpokladaný rýchly hospodársky rast straty nenahradí. Navrhované zmeny sú podľa nich príliš radikálne.
Republikánska strana má v stočlennom Senáte 52 hlasov. Úspech návrhu daňovej reformy by zabezpečila prostá väčšina senátnych hlasov, takže medzi republikánmi nesmú byť viac ako dva „odpadlíci“. Demokrati budú proti návrhu s najväčšou pravdepodobnosťou hlasovať ako jeden muž. Proti návrhu Trumpovej vláde sa zatiaľ otvorene postavil len republikánsky senátor Ron Johnson zo štátu Wisconsin. Pochybnosti neskrýva ďalších šesť republikánov, uvádza Politico. Vodca republikánskej senátnej väčšiny Mitch McConnell tak má už len pár dní na to, aby váhajúcich kolegov presvedčil.
Ak Senát návrh daňovej reformy schváli, nebude mať Biely dom ešte vyhrané. Musí totiž začať zložitá zmierovacia procedúra oboch komôr, na ktorej konci by mala byť spoločná verzia nového daňového plánu. Až potom bude návrh prezidentovi predložený na podpis. Trump dúfa, že zákon o daňovej reforme bude môcť podpísať ešte tento rok.