Demarkačnú dohodu podpísali predstavitelia predchádzajúcich vlád oboch krajín 25. augusta 2015. Kosovská opozícia na čele s hnutím Sebaurčenie sa však proti dokumentu dôrazne postavila s tvrdením, že pripravuje krajinu o teritórium. Kvôli tomu tiež účinne blokovala zasadnutie predchádzajúceho parlamentu, aby znemožnila odhlasovanie jeho ratifikácie.
Nič proti tomu nezmohli odobrenia v marci 2016 medzinárodnej expertnej skupiny ani tento rok vo februári osobitnej vládnej komisie, do ktorej boli zapojení domáci i zahraniční odborníci.
Nová kosovská vláda, ktorá vzišla z tohtoročných júnových volieb, sa rozhodla vytvoriť ďalšiu komisiu. Jej predseda Bulliqi teraz povedal, že „dohoda nezohľadnila materiály, ktoré hovoria v prospech Kosova“. Správu komisie podľa Koha ditore predložili vláde, ktorá by mala po dohode s prezidentom Hashimom Thaçim a predsedom parlamentu Kadrim Veselim rozhodnúť o ďalšom postupe.
Rozdelení kosovskí politici
Čiernohorské médiá si všímajú to, že ohľadne demarkačnej dohody je kosovská politická scéna značne rozdelená, a to vrátane terajšej vládnej koalície. Veseliho Demokratická strana Kosova (DPK), ktorá je členom kabinetu, už dala najavo, že podporí uzavretú dohodu. Sebaurčenie, ktoré je teraz najväčšia parlamentná strana, trvá na jej zrušení.
Poslanci zastupujúci srbskú menšinu dali podľa predsedu predchádzajúcej vlády Isu Mustafu najavo, že ratifikáciu dohody nepodporia. Zdôvodňujú to vraj tým, že sa tomu protiví Belehrad, pretože by to znamenalo nepriame uznanie nezávislosti Kosova.
Každopádne čiernohorský minister zahraničných vecí Srdjan Darmanović podľa čiernohorskej štátnej televízie prištinským médiám už povedal, že demarkácia je hotová a že nie je žiadna šanca znovu sa touto otázkou zaoberať.