S odkazom na oznámenie úradu o tom informovala agentúra TASS. Ide o prvé rozhodnutie v rámci novo prijatého zákona, ktorý je odvetou za podobné americké nariadenie, podľa ktorého sa v USA musela registrovať ako zahraničný agent ruská televízia RT (Russia Today).
Novelu zákona, ktorý sa doteraz týkal len neziskových organizácií financovaných zo zahraničia, prijal ruský parlament v polovici novembra. V Spojených štátoch podobné nariadenie prijali už pred druhou svetovou vojnou a na médiá sa vzťahovalo od začiatku. Televízia RT okrem iného prišla aj o akreditáciu na vstup do amerického Kongresu.
Na ruskom zozname zahraničných agentov je ďalej sedem staníc Rádia Sloboda vysielajúcich v ruštine alebo v inom jazyku v rámci postsovietskeho priestoru. Hlas Ameriky a Rádio Slobodná Európa finančne podporuje americká vláda.
Šéf RFE Thomas Kent uviedol, že rádio bude ďalej pôsobiť v Rusku a poskytovať ruským poslucháčom objektívne informácie, hoci možno očakávať ďalšie obmedzenia práce novinárov. Zatiaľ však úrady neoznámili žiadne podrobnosti.
Médiá zaradené na ruský zoznam zahraničných agentov budú mať zakázaný vstup do Štátnej dumy (dolnej komory ruského parlamentu). O zákaze majú poslanci rokovať tento týždeň.
Horná komora, Rada federácie, zákaz zaviedla už v utorok, rozhodnutie prijali senátori na mimoriadnom rokovaní príslušných výborov.
Jedného novinára už odsúdili
Podľa denníka Kommersant je pre úrady ďaleko ľahšie zaradiť na zoznam „zahraničných agentov“ médiá ako mimovládne organizácie, ktoré v posledných rokoch tiež bývajú označované touto hanlivou nálepkou. U nich je však okrem financovania z cudziny nutné ešte preukázať, že sa zaoberajú politikou, kým u médií stačia cudzie peniaze.
„Vysielanie Rádia Slobody a Hlasu Ameriky rušili v Sovietskom zväze dlhé roky – a teraz sme sa vrátili k veľmi zlej tradícii. Pre ruských občanov je to veľmi zlé,“ povedal denníku Kommersant Iľja Šablinskij, člen rady pre ľudské práva pri ruskom prezidentovi.
Na zoznam „zahraničných agentov“ ruské úrady zaradili tiež server Krym.Realii, ktorý dianie na ukrajinskom polostrove komentuje v rozpore s oficiálnou ruskou líniou a ktorý teda pripojenie Krymu k Rusku nazýva anexiou a okupáciou. Jeden z novinárov bol už podmienečne odsúdený za verejné výzvy na narušenie územnej celistvosti Ruska, pretože v článku publikovanom na serveri vyzýval k „boju za oslobodenie Krymu“, dodal Kommersant.