- Základné údaje o Jeruzaleme, meste, ktoré americký prezident Donald Trump uznáva ako hlavné mesto Izraela:
- Jeruzalem je posvätným mestom troch monoteistických náboženstiev, judaizmu, islamu a kresťanstva. Historické centrum Palestíny, hebrejsky Jerušalajim, arabsky Al-Kuds (Mesto mieru), zažilo 36 vojen a celkovo bolo dvakrát úplne zničené a napríklad 23-krát obsadené. Historická časť mesta je od roku 1981 pamiatkou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
- Izrael považuje celé mesto za svoju metropolu, Palestínčania žiadajú pre svoj budúci štát za hlavné mesto východný Jeruzalem. Mnoho desaťročí trvajúce spory o mesto sú častou rozbuškou vo vzájomných vzťahoch.
- Izrael obsadil východnú časť Jeruzalema v šesťdňovej vojne v roku 1967 a anektoval ju. Túto anexiu východnej časti mesta medzinárodné spoločenstvo neuznáva. Izrael potom v júli 1980 vyhlásil v rozpore s rezolúciami OSN celý Jeruzalem za „večné a nedeliteľné hlavné mesto“ štátu. Podľa medzinárodného spoločenstva by sa konečný štatút mesta mal vyriešiť vo vzájomných rozhovoroch.
- Pre Židov je v meste najposvätnejším miestom vôbec Múr nárekov, zvyšok niekdajšieho Herodesovho chrámu, ktorý bol zborený v roku 70 nášho letopočtu. Mešita Al-Aksá, odkiaľ údajne prorok Mohamed vystúpil na nebesá, je po Mekke a Medine tretím najposvätnejším miestom islamu. Kresťania vzdávajú najväčšiu poctu Chrámu Božieho hrobu, miestu, kde bol ukrižovaný a pochovaný Ježiš.
- Spory medzi Izraelom a Palestínčanmi v minulých desaťročiach boli často spojené s týmto mestom. Napríklad v roku 1996, kedy Izrael otvoril asi 500 metrov dlhý tunel pod Chrámovú horou v starej časti mesta, nasledovali násilnosti s mnohými desiatkami mŕtvych. Druhá palestínska intifáda (povstanie) vypukla v roku 2000 po návšteve šéfa vtedajšieho opozičného Likudu Ariela Šarona na Chrámovej hore (do februára 2005 si vyžiadala na 4700 mŕtvych), zrážky boli aj v posledných rokoch (naposledy tento rok v lete v súvislosti s izraelskou snahou inštalovať bezpečnostné kamery pri mešite Al-Aksá).
- Mesto sa rozkladá na ploche 125 štvorcových kilometrov a obýva ho zhruba na 880-tisíc ľudí, z toho na 450-tisíc Židov a 300-tisíc Palestínčanov. Asi dve percentá obyvateľstva tvoria kresťania.
- Prvé zmienky o osídlení tohto miesta sú z doby asi 4500 rokov pred naším letopočtom. Pred začiatkom nášho letopočtu bol Jeruzalem hlavným mestom jednotného židovského štátu. Po jeho rozdelení sa stal hlavným mestom judského kráľovstva. V roku 70 nášho letopočtu ho dobyli a zničili Rimania. Na stáročia sa potom dostal pod nadvládu Arabov a seldžuckých a osmanských Turkov.
- Po prvej svetovej vojne v rokoch 1920–1948 bolo mesto správnym strediskom britského mandátneho územia Palestíny. Po druhej svetovej vojne sa malo podľa rezolúcie Valného zhromaždenia OSN z novembra 1947 stať samostatnou správnou jednotkou pod medzinárodnou správou. K tomu však nikdy nedošlo, Izraelčania boli za, arabskí vodcovia ale proti.
- Izrael v prvej arabsko-izraelskej vojne v rokoch 1948–1949 obsadil západnú časť mesta a 23. januára 1950 ju vyhlásil za svoje hlavné mesto. Východná časť pripadla podľa izraelsko-zajordánskej dohody o prímerí z apríla 1949 Zajordánsku.
- Počas šesťdňovej vojny v júni 1967 sa Izrael zmocnil aj východnej časti a 28. júna 1967 ju anektoval. V rozpore s rezolúciami OSN vyhlásil 30. júla 1980 celý Jeruzalem za „večné a nedeliteľné hlavné mesto“ štátu.
- Keď Palestínska národná rada na svojom mimoriadnom zasadnutí v Alžíri 15. novembra 1988 vyhlásila nezávislý palestínsky štát, označila východný Jeruzalem za jeho hlavné mesto.