Kam siahajú dejiny Jeruzalema?
Až do 4. tisícročia pred naším letopočtom. Má za sebou krvavú históriu, pretože zažil 36 vojen, pričom dvakrát bol úplne zničený. Býval hlavným mestom izraelského kráľovstva. Neskôr ho dobyli Rimania. Po obnove sa cisár Konštantín I. snažil premeniť Jeruzalem v kresťanské mesto (na snímke vpravo je omša v Chráme Božieho hrobu, čo je tamojší hlavný cieľ kresťanských pútnikov). Po ďalších strastiplných storočiach v roku 1517 Jeruzalem padol do rúk Osmanskej ríše.
V prvej svetovej vojne pripadol Britom. Plán OSN na rozdelenie Palestíny z novembra 1947 predpokladal, že Jeruzalem sa stane spolu s Betlehemom tzv. medzinárodným územím. Po vypuknutí prvej arabsko-izraelskej vojny však obe znepriatelené strany ignorovali tento zámer. Po uzavretí prímeria pripadla Izraelčanom len západná časť mesta.
Odkedy Izrael ovláda celé mesto?
Východnú časť Jeruzalema obsadil v Šesťdňovej vojne, ktorá vypukla 5. júna 1967 a arabská koalícia v nej utrpela zdrvujúcu porážku. Boje sa začali izraelskými náletmi na letecké základne Egypta, ktorý nakoniec stratil Gazu; Sýria prišla o Golanské výšiny.
Jordánske vojsko ostreľovalo židovské mesto, ale izraelská armáda prešla do protiútoku, v ktorom odrezala Jeruzalem od Ramalláhu a zmocnila sa aj celého západného brehu Jordánu. Následne prenikla do Starého mesta a ovládla celý Jeruzalem. Medzinárodné spoločenstvo neuznáva túto anexiu. V lete 1980 Izrael v rozpore s rezolúciami OSN vyhlásil Jeruzalem za „večné a nedeliteľné hlavné mesto“ svojho štátu. Spojené národy však trvajú na tom, aby sa konečný štatút vyriešil vo vzájomných rozhovoroch.
Prečo má Jeruzalem obrovský náboženský význam?
Pretože je označovaný za posvätné mesto judaizmu, kresťanstva a islamu. Pre Židov je najdôležitejším miestom Múr nárekov (na snímke vľavo s modliacimi sa), ktorý predstavuje zvyšok niekdajšieho Herodovho chrámu zboreného v roku 70 nášho letopočtu. Moslimovia vidia v mešite Al-Aksá tretie najposvätnejšie miesto islamu po Mekke a Medine.
Podľa legendy z mešity prorok Mohamed vstúpil na nebesá. Oči kresťanov sa najviac upierajú na spomínaný Chrám Božieho hrobu, kde bol ukrižovaný a pochovaný Ježiš Kristus. Sporné udalosti v Jeruzaleme viackrát viedli k vyostreniu vzťahov medzi Izraelom a Palestínčanmi. Keď v roku 1996 Izrael otvoril 500 metrov dlhý tunel pod Chrámovou horou, vypukli násilnosti s desiatkami mŕtvych. Druhé palestínske povstanie vypuklo v roku 2000, keď hlavný opozičný politik Ariel Šaron (neskorší premiér) navštívil Chrámovú horu.
Ako vyzerá mesto v súčasnosti?
Jeruzalem sa nachádza na ploche 125 štvorcových kilometrov (na snímke vpravo mesta sa vyníma mešita Al-Aksá). Žije v ňom približne 880-tisíc ľudí. Väčšinu obyvateľov tvoria Židia, ktorých je 450-tisíc. Palestínčanov je 300-tisíc. Zhruba dve percentá populácie sú kresťania.
Napriek tomu, že najviac je tam Židov, v posledných rokoch ich podiel klesá. Pripisuje sa to vyššej pôrodnosti moslimského obyvateľstva a zároveň tomu, že Židia odchádzajú žiť inam. Zastúpenie národností je pritom v Jeruzaleme rôznorodé podľa jeho častí. Napríklad v Starom meste má pobyt necelých desať percent Židov z celkových zhruba 33-tisíc obyvateľov.