Z diplomatov, ktorých oslovil denník The New York Times, chápu Trumpa len dvaja – Ogden Reid, ktorý bol v Izraeli v rokoch 1959 až 1961, a Edward Walker, ktorý slúžil za prezidenta Billa Clintona v rokoch 1997–1999. „Všetci vieme, že Izrael má hlavné mesto menom Jeruzalem, a za mojej 35-ročnej služby na Blízkom východe to nikto nespochybňoval,“ povedal Walker. Podľa neho je nutné dohodnúť sa na hranici Izraela a eventuálneho palestínskeho štátu a nič z toho, čo Trump povedal, túto dohodou nevylučuje.
Daniel Kurtzer: Bude to stáť ľudské životy
Ostatní bývalí veľvyslanci s tým nesúhlasia. Daniel Kurtzer (v Izraeli v rokoch 2001–2005) povedal, že USA sa týmto krokom dostali do izolácie – nepočítajúc spojenecký Izrael – a pripravili sa o úlohu sprostredkovateľa mierovej dohody. Richard Jones (2005–2009) sa domnieva, že ide o rizikový krok, pretože skupiny ako Hamas alebo Islamský štát rozpútajú násilie. „Bude to stáť ľudské životy v Izraeli a v celej oblasti, najmä ak to židovskí osadníci využijú na urýchlenie svojich aktivít,“ povedal.
Niektorí jeho kolegovia nie sú proti uznaniu západného Jeruzalema za hlavné mesto, ale iba výmenou za nejaký ústupok alebo v rámci širšej stratégie. USA napríklad mohli žiadať spomalenie budovania v osadách alebo uznanie východného Jeruzalema za hlavné mesto palestínskeho štátu. Martin Indyk, ktorý bol veľvyslancom dvakrát a s ktorým Trump konzultoval, povedal, že prezident sa jeho radou neriadil. „To, že sa vo svojom oznámení vyhol vymedzeniu toho, akú časť Jeruzalema za hlavné mesto uznáva, všetkým unikne ako detail.“
William Harrop: Masochistické rozhodnutie
William Brown (1988–1992) navrhoval uznať Jeruzalem za hlavné mesto administratíve Georgea Busha staršieho, aby tak USA povzbudili Izrael k účasti na mierových rozhovoroch v Oslo, avšak Biely dom odporúčania neprijal. Podľa Williama Harropa ide o „masochistické“ rozhodnutie, ktorým Trump ohrozil svoj vlastný plán „vyjednať medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi mier“. James Cunningham, ktorý bol v Izraeli za vlád prezidentov Georgea Busha mladšieho a Baracka Obamu, považuje oznámenie za „zásadnú chybu“. „Malo to byť súčasťou nejakej stratégie, a nie len snahou urobiť niečo iné ako ostatní. Väčšiu bezpečnosť to nezabezpečuje Izraelu, Spojeným štátom ani regiónu,“ povedal.
K Trumpovej motivácii sa ambasádori veľmi ochotne nevyjadrovali. Thomas Pickering sa domnieva, že išlo buď o akt vlastného uspokojenia alebo o snahu odvrátiť pozornosť od vyšetrovania ruského vplyvu na americké voľby.