Podľa britského veľvyslanca pri OSN Matthewa Rycrofta rozhodnutie USA v žiadnom prípade „neprospieva mieru“. Ešte tvrdší slovník zvolil na adresu Washingtonu švédsky veľvyslanec Olof Skoog, podľa ktorého americké rozhodnutie „odporuje medzinárodnému právu a rezolúciám BR“. Podľa francúzskeho veľvyslanca Francoisa Delattreho Trumpove rozhodnutie výrazne skomplikuje blízkovýchodné mierové rokovania, japonský veľvyslanec Koro Besšo upozornil na to, že násilnosti, ktoré Trumpove rozhodnutie už na palestínskych územiach doteraz vyvolali ,„môžu prerásť do väčšej krízy“.
Americká veľvyslankyňa pri OSN Nikki Haleyová, ktorá vystúpila na úvod rokovania, vidí situáciu opačne. Trump si bol podľa nej vopred vedomý, že jeho rozhodnutie „vyvolá otázky a obavy“, ale rozhodol sa preň aj tak, pretože tento krok podľa neho podporí mier medzi Izraelom a Palestínčanmi.
Spojené štáty sú podľa Haleyovej „oddanejšie mieru ako boli kedykoľvek v minulosti, a sú presvedčené, že sme možno bližšie k tomuto cieľu ako kedykoľvek predtým“. Trumpova administratíva podľa americkej veľvyslankyne pracuje na novom mierovom pláne pre Blízky východ. V čom bude spočívať, to neprezradila.
Haleyová vyzvala všetky zainteresované krajiny a strany, aby „v nadchádzajúcich dňoch zmiernili svoje stanoviská a činy“. Tí, ktorí využívajú Trumpove oznámenie ako zámienku na vyvolávanie násilia, podľa Haleyová ukazujú, že nie sú hodnovernými partnermi pre mierové rokovania.
Proti sú aj Merkelová a Macron
Trump v stredu oznámil, že Spojené štáty presúvajú svoje veľvyslanectvo v Izraeli z Tel Avivu do Jeruzalema a oficiálne uznávajú Jeruzalem za hlavné mesto Izraela. Židovský štát tento krok privítal, vo svete však vyvolal veľké pobúrenie.
Hlavné mesto svojho budúceho štátu chcú mať totiž z Jeruzalema Palestínčania, čo sa po tomto americkom rozhodnutí ešte viac vzdialilo realite. Medzinárodné spoločenstvo pritom Palestínčanom doteraz vždy sľubovalo, že o statuse Jeruzalema sa rozhodne na mierových rokovaniach.
Počudovanie a nesúhlas s americkým krokom vyjadrili už desiatky svetových politikov vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej či francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.
Izrael obsadil východný Jeruzalem vo vojne v roku 1967, prevažná časť medzinárodného spoločenstvo však izraelskú kontrolu nad týmto územím neuznáva.