Miestny parlament potom 27. októbra odobril samostatnosť. Súdy však tieto kroky označili za nelegálne a protiústavné a niekoľko katalánskych separatistov skončilo vo väzení. Bývalý šéf regionálnej vlády Carles Puigdemont čaká v Belgicku na prípadné vydanie do Španielska.
Rajoy prevzal moc nad Katalánskom na základe článku 155 ústavy. Miestni nacionalisti nenašli pomoc na medzinárodnej scéne, keď jednotu Španielska podporila aj Európska únia a mnohé jej členské štáty. Štvrtkové voľby však môžu po novom zamiešať karty. Na referende 1. októbra sa zúčastnilo 43 percent ľudí a z toho 90 percent sa vyslovilo za samostatnosť. Hlasovanie však sprevádzal chaos spôsobený snahou španielskych úradov znemožniť plebiscit, ale aj nejasnými pravidlami referenda. Ak však katalánski rebeli vyhrajú regionálne voľby, bude to pre nich ďalšia politická vzpruha.
Symbolický boj
"Všetko je neisté,“ reagoval pre Pravdu pred hlasovaním profesor politológie Joan Botella z Barcelonskej autonómnej univerzity. Expert pripomína, že unionistický aj separatistický tábor budú mať po voľbách problém poskladať vládu. Aspoň to vyplýva z predvolebných prieskumov. Podľa nich bude víťazom volieb buď koalícia pod vedením Katalánskej republikánskej ľavice, ktorá je za nezávislosť a jej líder Oriol Junqueras je vo väzbe. Alebo vyhrá strana Občania, ktorá je proti separatizmu a vedie ju populárna Inés Arrimadasová. Boj o prvé miesto je symbolicky dôležitý, tieto subjekty však získajú asi najviac 35 kresiel v 135-člennom parlamente.
Mohli by to byť republikáni, socialisti a Spoločné Katalánsko, ktoré by poskladali ľavicový kabinet. V tom prípade by šla otázka samostatnosti do úzadia.Alejandro Quiroga, politológ
Na väčšinu je potrebných 68 poslancov. Separatistickí republikáni sa v budúcom parlamente budú môcť oprieť o spoluprácu so zoskupením Spoločne za Katalánsko, ktoré podporuje Puigdemonta a aj o krajne ľavicovú a euroskeptickú Kandidátku ľudovej jednoty.
"Ak budeme mať väčšinu, niečo sa bude musieť stať. A ak to nespravia politici, zjednotia sa ľudia. Nech by sme hoci aj mali zastaviť chod v tejto krajine,“ vyhlásil pre agentúru Reuters katalánsky požiarnik Josep Sales, ktorý podporuje samostatnosť.
Pre separatistické strany bude však ťažké získať prevahu v parlamente. Ešte väčší problém s tým však asi budú mať Občania, ktorí by sa mohli spojiť so socialistami a ľudovcami.
"Všetci už chcú, aby bol deň volieb, aby sme vedeli, ako sa to skončí. V tejto chvíli nie je nič jasné,“ uviedla pre Reuters Maria Gonzalezová, ktorá sa vo voľbách chystá podporiť Občanov. "Atmosféra v uliciach nie je príjemná. Vládne v nich skryté napätie,“ tvrdí učiteľka flamenca. Rozdelenie spoločnosti zároveň vedie k tomu, že vo voľbách sa odhaduje veľmi vysoká účasť, až okolo 80 percent. "Na tom sa zhodujú všetky organizácie robiace prieskumy. Podľa mňa sa nikomu nepodarí vytvoriť väčšinu v parlamente a môže to dopadnúť tak, že budeme smerovať k ďalším voľbám. A možno potom sa niečo zmení,“ uviedol Botella.
Kľúče k moci v Katalánsku však možno drží ľavicová koalícia Spoločné Katalánsko – Dokážeme to. "Je to však pre ňu veľmi náročná pozícia. Vnútorne to nie je jednotná koalícia a jej predstavitelia sa zúfalo snažili, aby sa nezaradili do jedného z dvoch táborov,“ vysvetlil Botella.
Niečo nové
Podľa experta na španielsku politiku Alejandra Quirogu z univerzity v Newcastli je možné, že sa nakoniec strany v Katalánsku budú snažiť vytvoriť vládu viac na základe ideologických preferencií, nie podľa toho, čo si kto myslí o nezávislosti,
"Mohli by to byť republikáni, socialisti a Spoločné Katalánsko, ktoré by poskladali ľavicový kabinet. V tom prípade by šla otázka samostatnosti do úzadia. Socialisti a Spoločné Katalánsko by samostatnosť nepodporovali. Bola by to však obrovská zmena v katalánskej politike a je to len jeden možný scenár,“ pripomenul Quiroga.
Expert si tiež myslí, že bez ohľadu na výsledky volieb sa katalánski separatisti budú musieť zamyslieť nad tým ako ďalej. Po referende a najmä po vo viacerých prípadoch tvrdom zásahu španielskej vlády proti hlasujúcim si získali sympatie aj časti európskej verejnosti. Rebeli však na to nedokázali nadviazať jasnejšou stratégiou a spoliehali sa len na kritiku Madridu. Do ulíc katalánskych miest tiež vyšli státisíce ľudí, ktoré nezávislosť odmietali. Rajoy sa okrem toho, zdá sa, poučil z referendového dňa, keď svet obleteli obrázky španielskych policajtov, ktorí bránili ľuďom hlasovať. Vláda v Madride potom tlak na separatistov zvyšovala len postupne až po prevzatie kontroly nad Katalánskom, vyhlásenie volieb a obvinenia rebelov.
"Hnutie za samostatnosť bude musieť prísť s niečím novým. Situácia sa po referende nevyvinula tak, ako sa očakávalo. Ale aj strany, ktoré trvajú na dodržiavaní ústavy, by mali niečo ponúknuť. Pat nemôže trvať do nekonečna,“ uviedol Quiroga.