Daňové zmeny, ktoré budú platiť od januára, sú najrozsiahlejšie od čias prezidenta Ronalda Reagana, ktorý vládol v 80. rokoch. Reforma, ktorá okrem iného znižuje dane z príjmu právnických osôb na 21 percent z terajších 35 percent a jednotlivcom umožňuje znížiť daňový základ o dvojnásobok súčasného stavu, je jedným z pilierov Trumpovho politického programu.
Zákon obsahuje automatické škrty v niektorých obľúbených zdravotných a sociálnych programoch, napríklad v systéme zdravotného poistenia Medicare, zavedeného predchádzajúcim prezidentom Barackom Obamom. Podľa agentúry AP ide v súhrne o 120 miliárd dolárov.
Hoci Trump po hlasovaní Kongresu označil reformu za darček pre Američanov, pretože im zníži daňové zaťaženie, niektoré americké médiá špekulovali, že z taktických dôvodov s ohľadom na nadchádzajúce voľby do snemovne a tretiny Senátu v roku 2018 prezident dokument podpíše až po Novom roku. V takom prípade by zmeny, ku ktorým patria aj škrty v niektorých zdravotných a sociálnych programoch, platili od roku 2019 a nie od januára 2018. Podľa AP Trump vyhlásil, že chcel s podpisom naozaj počkať až na január, ale nakoniec zmenil názor.
Kritici reformy vyhlasujú, že prospech z nej budú mať predovšetkým korporácie a bohatí ľudia. Trump také závery odmieta a tvrdí, že zmeny povzbudia celé hospodárstvo, najmä strednú triedu.
Podľa niektorých prognóz zmeny zvýšia štátny dlh v nadchádzajúcich desiatich rokoch o takmer 1,5 bilióna dolárov, čo ale rad republikánov spochybňuje.