„Napokon namiesto 306 osôb vymenila ukrajinská strana 238. Ostatní sa buď odmietli vrátiť, alebo si odsedeli tresty,“ informoval Viktor Medvedčuk, jeden z vyjednávačov, vo vysielaní ruskej televízie. Konkrétne potvrdil, že „40 osôb oslobodili pred samotnou výmenou a 29 ju odmietlo“. „Stalo sa tak v posledné dni, ale aj priamo v priestoroch výmeny, keď dve osoby odmietli prejsť na ukrajinskú stranu. A tak LĽR poskytla nie 75 zadržiavaných, ale 73 osôb,“ dodal Medvedčuk. Zároveň potvrdil, že povstalci požiadali Kyjev, aby na miesto výmeny priviezli aj tých, ktorí sa podľa ukrajinskej strany odmietli vrátiť na východ Ukrajiny. "Nech priamo na mieste vyjadria svoje rozhodnutie,“ tlmočil požiadavku separatistov Medvedčuk.
Stredajšia operácia sa odohrala na neutrálnom území. Konkrétne na hraničnom priechode Majorsk v susedstve strategického mesta Horlivka v Doneckej oblasti, ktoré kontrolujú povstalci. Výmena sa uskutočnila s viac ako dvojhodinovým meškaním. Po zdĺhavej kontrole osobných údajov zadržiavaných osôb na oboch stranách sa každej z Kyjevom oslobodených osôb opýtali v prítomnosti zástupcov Červeného krížali, či sa chce vrátiť na územie kontrolovaného povstalcami.
Ako informoval Jurij Birjukov, poradca ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, Kyjev poslal po 73 „svojich“ vojakov a ďalších zadržiavaných letecký špeciál, ktorý ich priviezol do metropoly. Ešte v ten istý deň sa v Kyjeve v súvislosti s ich návratom konala akcia Vítaj svojich.
„Uvidím, ako sa budem cítiť zdravotne. Pravdepodobne sa vrátim do služieb armády ako profesionálny vojak,“ povedal pred samotnou výmenou zajatcov Ladislav Laktionov, prieskumník guľometník z 92. mechanizovanej brigády. „V podstate sme boli stále nasadení v boji, nie sme nejakí vrahovia,“ cituje slová ukrajinského žoldniera Luhanské informačné centrum.
„Z našej strany ide o zajatcov a väzňov, ktorých prepustenie dovoľujú ukrajinské zákony,“ povedala novinárom Iryna Heraščenková, podpredsedníčka ukrajinského parlamentu, ktorá sa v mene Kyjeva podieľala na výmene osôb. Hlavný podiel na celom procese mal však podľa väčšiny pozorovateľov pravdepodobne ruský prezident Vladimir Putin, ktorý komunikoval s povstalcami, nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá bola v kontakte s prezidentom Porošenkom, a „koncovkou“ operácie poverili patriarchu Moskvy a celej Rusi Kirilla.
Napriek humanitnej stránke operácie obe strany, Kyjev aj separatisti, využili výmenu zadržiavaných osôb na vlastné propagačné ciele. Pritom ide zatiaľ iba o začiatok plnenia jediného, šiesteho bodu dohôd známych ako Minsk 2. Nielen ukrajinskí politológovia sa zhodujú v názore, že po výmene zajatcov musí nasledovať aj plnenie politickej časti v Minsku prijatých záväzkov.
„Výmena zadržiavaných potvrdila, že Kyjev, ako aj ľudové republiky sú schopné dosiahnuť konsenzus,“ upozornil ukrajinský politológ Michail Pogrebinskij. Zároveň pripustil možné zmeny postojov. „Celý rok sme sa nevedeli dohodnúť. A to je dôležité. Nesmieme však situáciu preceňovať. Nemyslím si, že to znamená východ zo slepej uličky v rámci minských dohôd. V každom prípade však ide o krok smerom k znižovaniu napätia,“ dodal Pogrebinskij, citovaný viacerými ukrajinskými a ruskými médiami. Jeho ukrajinský kolega Alexandr Rešmedilov však upozornil, že ak sa počas začatého procesu výmeny osôb zmenia podmienky alebo sa neuskutoční celý, tak to bude znamenať „fatálne následky pre obe strany konfliktu“.
Agentúrnu správu sme nahradili článkom z denníka Pravda.