Bezvízový styk už môžu využívať obyvatelia troch zo šiestich krajín Východného partnerstva. Platí to o Gruzíncoch (od marca 2017), Moldavcoch (od apríla 2014) a Ukrajincoch (od júna 2017), naopak, nevzťahuje sa na Arménov, Azerbajdžancov a Bielorusov. Ušetria dvakrát – nestrácajú čas na konzulárnych oddeleniach a neminú peniaze na poplatkoch. Európska komisia (EK) na konci roka vydala správu, v ktorej hodnotí situáciu (zaoberá sa aj Albánskom, Čiernou Horou, Macedónskom a Srbskom, ktoré sú tiež zaradené do bezvízového režimu).
Do schengenského priestoru EÚ môžu pricestovať na 90 dní, právo na tento pobyt im neumožňuje zamestnať sa bez povolenia. Prechod cez hranice nie je garantovaný, pasažierovi ho môžu odoprieť.
Nedostatky
Komisia kladne hodnotila, že dané štáty plnia dohodu o vracaní občanov, ktorí porušia podmienky bezvízového styku. Jeho existencia pritom závisí nielen od správania cestujúcich, ale aj od konania ich domovských krajín. Zo správy z Bruselu vyplýva, že sa objavujú nedostatky (EK uviedla dostupné štatistiky, ktoré sa časovo nie úplne zhodujú so všetkými tromi štátmi, a treba pripomenúť, že kým Moldavci cestujú bez víz od jari 2014, Gruzínci a Ukrajinci až od minulého roku).
V prípade Moldavska správa upozornila na tri znepokojujúce údaje o jeho občanoch: "Odmietnutie vstupu na hraniciach ukázal nárast 71 % medzi rokmi 2015 a 2016 (z 2 725 na 4 660), pričom počet ilegálnych pobytov sa tiež drasticky zvýšil o 89 % v tomto období (zo 4 050 na 7 660). V období 2015 až 2016 výrazne stúpol počet žiadostí o azyl – o 99 % (z 1 850 na 3 675).“ Komisia zároveň uviedla, že skupiny organizovaného zločinu (SOZ) z Moldavska sú zvlášť aktívne v Rakúsku, vo Francúzsku, v Nemecku, Lotyšsku a Poľsku. Ide hlavne o pašovanie cigariet, heroínu a pranie špinavých peňazí. Správa pripomína, že Moldavsko prijalo návrhy zákonov namierené proti veľkej kriminalite, ale následne dosť pokrivkáva. "Implementácia vážne zaostáva,“ napísala EK o dvoch oblastiach zločinnosti a konkretizovala: "Pretrvávajú obavy ohľadom politického vplyvu na boj proti korupcii a proti praniu špinavých peňazí.“ Komisia pritom nepriamo vyslovila pochybnosť, či politickí lídri v Kišiňove majú záujem potláčať korupciu.Vyhostili viac ako 5 600 Gruzíncov
Údaje v percentách o Gruzíncoch vyzneli lepšie ako v prípade Moldavcov, ale samotné čísla nepôsobia optimisticky. "Počet ilegálnych pobytov sa znížil o 3 % z 5 405 v roku 2015 na 5 240 v roku 2016,“ informovala EK a doplnila, že o 7,2 % pribudli žiadosti o azyl v rovnakých rokoch (z 8 110 na 8 700). Ďalej konštatovala, že predvlani z EÚ vyhostili viac ako 5 600 Gruzíncov.
Komisia sa pochvalne vyslovila o snahe Tbilisi v oblasti prevencie a boja proti organizovanému zločinu. Poukázala však aj na pretrvávajúce znepokojujúce skutočnosti. Gruzínske SOZ označila za najviac aktívne gangy z nečlenských krajín EÚ na území únie: "Zvlášť aktívne sú vo Francúzsku, v Grécku, Nemecku, Taliansku a Španielsku.“ Tieto zločinecké skupiny oznámkovala ako mimoriadne nebezpečné pre úniu, pretože spolupracujú s bandami z iných nečlenských štátov. Správa tiež upozornila, že Gruzínsko zostáva tranzitnou krajinou pri pašovaní drog do EÚ.
V prípade Ukrajincov pri porovnaní rokov 2015 a 2016 síce mierne o 5 % klesol počet zamietnutých vstupov, ale na druhej strane sa počet ilegálnych pobytov zvýšil viac ako o štvrtinu na takmer 30-tisíc osôb. Zvýšil sa aj počet Ukrajincov, ktorým nariadili odchod (z 19 200 na 26 865). Napriek tomuto faktu EÚ im od jari 2017 umožnila cestovať bez víz.
Pašeráci
Správa konštatuje, že Ukrajina je stále tranzitnou krajinou pašerákov do únie, čo platí nielen o cigaretách, ale aj o heroíne z kaukazskej trasy. Pašovanie zbraní sa zdá byť teraz relatívne nízke, ale EK varuje, že Ukrajina v tomto predstavuje nebezpečný potenciál a dodáva: "Niekdajšia jednotka polície určená na vyšetrovanie organizovaného zločinu bola rozpustená v roku 2015 bez plánov, ako ju nahradiť.“
Komisia ocenila, že Kyjev prijal dôležité protikorupčné reformy, ale následne nepriamo vyjadrila rozčarovanie z ďalšieho postupu. "Nedávne udalosti ako zavedenie striktného času pre konanie, ktoré predchádza riadnemu procesnému konania súdu, a rovnako verejné zverejnenie utajeného vyšetrovania národného protikorupčného úradu prostredníctvom generálnej prokuratúry na konci novembra vážne podkopávajú schopnosť tohto úradu efektívne viesť vyšetrovania a dôveru verejnosti v protikorupčné inštitúcie,“ upozornila EK.
Správa sa tiež pozastavuje pri tom, že v decembri sa objavil návrh zákona, ktorý by ľahko umožnil vyhodiť šéfov protikorupčných ustanovizní. Komisia neskrýva ani počudovanie nad tým, že od marca 2017 musia na Ukrajine protikorupční aktivisti predkladať majetkové priznania.