Informovalo o tom dánske ministerstvo pre imigráciu a integráciu, podľa ktorého vlani počet žiadateľov o azyl nedosiahol ani 3 500. V roku 2015 požiadalo o azyl v Dánsku 14 792 osôb a v roku 2016 vzrástol počet žiadateľov na 21 316. Podľa dánskej ministerky pre imigráciu Inger Stöjbergovej prispela k zníženiu ich množstva séria 67 opatrení, ktoré vláda od migračnej krízy v roku 2015 prijala.
Medzi opatreniami bol aj zákon umožňujúci konfiškáciu majetku, ktorý vyvolal kritiku zo strany ochrancov ľudských práv. Zákon umožňuje dánskym úradom odoberať žiadateľom o azyl cennosti a hotovosť nad 10-tisíc dánskych korún (1 340 eur) v rámci spoluúčasti na financovaní starostlivosti o imigrantov. „Nepochybujem o tom, že povedomie o našich prísnych opatreniach týkajúcich sa imigrácie sa rozšírilo aj za našimi hranicami, a to je presne to, čo sme chceli,“ uviedla Stöjbergová vo vyhlásení, z ktorého citoval spravodajský server The Local. „Vždy som bola presvedčená, že utečenci zvažujú sociálne výhody, ktoré ponúkajú rôzne európske krajiny, a vláda teraz dánsky obchod s darčekovým tovarom zavrela,“ dodala.Dohoda s Tureckom
Migrační experti v minulosti spochybňovali efektivitu takých opatrení, ako bolo napríklad zverejnenie podrobností z nového dánskeho azylového zákona v libanonskej tlači v roku 2015.
Ministerka Stöjbergová tiež uviedla, že okrem sprísnenia dánskych imigračných zákonov prispela k obmedzeniu migrácie tiež dohoda EÚ s Tureckom z roku 2016, ktorá de facto uzavrela balkánsku trasu. Na základe tejto dohody migranti, ktorí prídu nelegálne do Grécka a nepodajú si tu riadnu žiadosť o azyl alebo im je taká žiadosť zamietnutá, sú vratení na turecké územie.
Pomáhať pred cestou
„Dúfam, že v najbližších rokoch príde do Dánska len málo utečencov. Najlepší spôsob je pomáhať utečencom, než sa vydajú na životu nebezpečnú cestu,“ podotkla Stöjbergová.
Celkom v Dánsku v roku 2017 požiadalo o azyl 3458 ľudí, 35 percentám z nich úrady žiadosť schválili, napísala tlačová agentúra Ritzau s odkazom na novembrové údaje.