Návšteva sa má uskutočniť 6. februára, na 20. výročie zavraždenia prefekta Claudea Erignaka, ako symbolu francúzskej nadvlády, korzickým nacionalistom. Vraha Yvana Colonnu v roku 2011 odsúdili za tento čin na doživotie.
Korzickí vodcovia chcú s Parížom rokovať o rozšírení autonómie v daňových otázkach, o zrovnoprávnení korzičtiny s francúzštinou a o obmedzení práva na nákup nehnuteľností na Korzike na ľudí, ktorí na ostrove žijú najmenej päť rokov.
Macron upozornil, že je pripravený na zmeny, ktoré ale nemôžu prekročiť rámec súčasnej ústavy. Ten neumožňuje pristúpiť na požiadavky, ako je rezidenčné právo alebo uznanie korzičtiny za oficiálny jazyk vedľa francúzštiny.
Pe a Corsica má v korzickom parlamente 43 z 61 kresiel. Časť korzických nacionalistov sa usiluje o rozšírenie autonómie, ostatní o nezávislosť. Na Korzike žije 330-tisíc obyvateľov. Ostrov predstavuje dva zo 101 francúzskych departementov.
Iní ako Katalánsko
Na rozdiel od Katalánska korzickí nacionalisti nemajú ambície získať nezávislosť hneď. Vplyv ostrova, na ktorom sa v roku 1769 narodil Napoleon, sa nedá z hľadiska demografie a ekonomiky s katalánskom ani porovnávať.
Korzika zažíva v posledných rokoch po desaťročiach násilností obdobie stability. Vlnu násilia tam rozpútala po svojom vzniku v roku 1976 Korzická národno-oslobodzovacia fronta (FLNC) a ďalšie organizácie. Terčom atentátov boli predovšetkým objekty považované za symboly francúzskej moci – kasárne či policajné stanice a domy ľudí z kontinentálneho Francúzska. Len samotná FLNC sa prihlásila ku zhruba 4500 atentátom.
V roku 2014 sa však nacionalisti vzdali ozbrojeného boja a odovzdali zbrane. Od čias odboja sú vo väzení dve desiatky nacionalistov, ktoré miestni považujú za politických väzňov a požadujú ich prepustenie na slobodu.