Po zvolení Baracka Obamu za prezidenta USA nastal posun, pretože prišiel s predstavou bezjadrového sveta, za čo si vyslúžil Nobelovu cenu za mier. Zároveň sa s Ruskom dohodol, že oba štáty si ponechajú zhodne len 1 550 strategických jadrových hlavíc.
Obamov nástupca vidí budúcnosť inak. "Donald Trump vo februári 2017 v telefonickom rozhovore s ruským prezidentom Vladimirom Putinom kritizoval zmluvu, ktorú s jeho predchodcom Dmitrijom Medvedevom podpísal Obama a odmietol návrh, aby sa viedli rozhovory o predĺžení dohody, ktorej platnosť vyprší v roku 2021,“ pripomenula agentúra Reuters.
Američania uvažujú, že do roku 2026 investujú do jadrovej výzbroje 400 miliárd dolárov (USD). Kongres USA odhadol, že na tento účel by sa malo použiť až 1,2 bilióna USD v priebehu najbližších 30 rokov. Leon Panetta, ktorý bol Obamov minister obrany, vyslovil pochybnosti, či štát dokáže zvládnuť také obrovské finančné náklady.
Trump už krátko po výhre vo voľbách zdôraznil, že USA "musia výrazne posilniť a rozšíriť svoje nukleárne spôsobilosti“. Nezostal pri slovách. "Na fiškálny rok 2018 Trump požiadal 10,24 miliardy USD na financovanie aktivít spojených s atómovými zbraňami pre štátnu agentúru, ktorá dohliada na americký jadrový arzenál a výrobný komplex, čo je o 11 percent viac peňazí v porovnaní s rozpočtovým rokom 2017,“ poznamenala organizácia Združenie kontroly zbraní.
Kritici Washingtonu z Moskvy sa podujali na to, aby varovali, že nové kroky USA môžu viesť k vyhroteniu. Tvrdia, že reakciou Ruska by mohlo byť väčšie ohrozenie amerických spojencov v Európe prostredníctvom jeho jadrových síl.