Podľa očitých svedkov bol obeťou potýčok v meste Tebourba nezamestnaný muž, ktorého údajne zámerne zrazilo policajné auto. Ministerstvo vnútra však túto verziu odmietlo, pričom uviedlo, že muž zomrel na udusenie v dôsledku astmy. Dodalo, že bola nariadená súdna pitva.
Demonštrácie proti zdražovaniu sa v pondelok konali v asi desiatich mestách krajiny vrátane metropoly Tunis. RFI dodala, že takmer všade zasahovala polícia, ktorá na rozohnanie demonštrantov použila slzotvorný plyn.
Premiér: Demonštrácie sú prijateľné, násilie nie
Tuniský premiér Júsuf Sahid sa snažil upokojiť demonštrantov, ktorí v pondelok vyšli do ulíc niekoľkých miest pre zvýšenie cien a daní. Sľúbil im, že ekonomické útrapy sa čoskoro skončia.
Opozícia však ohlásila ďalšie nepokoje, kým vláda neupustí od rozpočtu na tento rok, ktorý je podľa opozície nespravodlivý.
Hovorca ministerstva vnútra uviedol, že 44 ľudí pri protestoch zatkli za nosenie nožov a iných zbraní, demonštranti vraj zapaľovali vládne budovy a rabovali obchody.
Premiér Sahid uviedol, že demonštrácie sú prijateľné, násilie však nie. „Ľudia musia pochopiť, že situácia je výnimočná a že ich krajina má problémy. Veríme však, že rok 2018 bude pre Tunisanov posledným ťažkým rokom,“ povedal šéf vlády.
Pondelkové demonštrácie boli súčasťou hnutia nazvaného „Na čo čakáme?“, pri ktorého zrode stáli mladí aktivisti namietajúci proti zvyšovaniu cien a daní za niektoré tovary. Táto vlna nespokojnosti podľa RFI tuniskú vládu veľmi znepokojuje. Preto zasiahla aj proti organizátorom protestov, keď minulý týždeň zadržala desiatky aktivistov, čo v uliciach rozdávali letáky v výzvou na účasť na demonštráciách.
Pondelkové protesty oživili spomienky na vlnu protivládnych nepokojov, ktorá Tunisko zachvátila v roku 2010. Rozšírila sa aj do ďalších štátov regiónu, čím prerástla do tzv. Arabskej jari.
Protesty v roku 2010 boli vyvolané tiež zlými životnými podmienkami. Ich spúšťačom bolo upálenie sa mladíka Muhammada Buazízího zo 17. decembra 2010. Následné demonštrácie – najmä proti nezamestnanosti – mali 14. januára 2011 za následok odstúpenie autoritárskeho tuniského prezidenta Zína Ábidína bin Alího, ktorý bol v čele krajiny od novembra 1987.