Zamietnutie Gröningovej žiadosti, podanej začiatkom tohto týždňa, prokuratúrou v Lüneburgu oznámila jej hovorkyňa Wiebke Bethkeová. Uviedla, že predpisy jej neumožňujú zverejniť podrobnosti.
Podľa AP zamietnutie milosti predstavuje „odstránenie poslednej prekážky“, ktorá bránila tomu, aby si začal odpykávať svoj trest.
Prokuratúra v Hannoveri ešte v auguste 2017 zamietla Gröningovu žiadosť o odklad nástupu štvorročného trestu zo zdravotných dôvodov. Spolkový ústavný súd v Karlsruhe zase koncom decembra zamietol jeho ústavnú sťažnosť.
Niekdajší „esesák“ s hodnosťou Rottenführer, ktorý má dnes 96 rokov, pôsobil vo vyhladzovacom tábore Auschwitz na území dnešného Poľska v rokoch 1942–1944. Slúžil tam aj od mája do júla 1944, keď do tábora 137 vlakmi priviezli približne 425.000 Židov z Maďarska, pričom najmenej 300.000 z nich takmer okamžite poslali na smrť do plynových komôr.
Súčasťou Gröningovej práce bolo triediť osobné veci, ktoré väzni museli pri vstupe do tábora odovzdávať, a vyberať z nich tie hodnotné, za čo si vyslúžil prezývku „účtovník z Auschwitzu“. Napriek tomu však odmieta, že by bol spolupáchateľom nacistických zločinov.