Za zákon zdvihlo ruku 280 zo 351 prítomných poslancov. Podporili ho najmä zástupcovia z vládnej strany Blok Petra Porošenka, proti zákonnej norme boli niektorí nacionalistickí poslanci alebo naopak zástupcovia z proruského Opozičného bloku.
Nový zákon dáva prezidentovi právomoc vyhlásiť v krajine vojnový stav a armáde umožňuje kedykoľvek a na akýkoľvek čas nasadiť ozbrojené jednotky. Mení štruktúru velenia síl zapojených do bojových operácií. Proti „ruskej agresii“ má vzniknúť zjednotený operatívny štáb ozbrojených síl namiesto štábu protiteroristickej operácie, ktorý podliehal tajnej službe SBU.
Jeho základným cieľom je podľa Kyjeva vytvoriť právny základ pre odrazení „nepriateľskej agresie“ v Luhanskej a Doneckej oblasti a obnoviť zvrchovanosť na celom území štátu v jeho medzinárodne uznaných hraniciach. Akékoľvek právne akty „ľudových republík“ v Donbase vyhlasuje zákon za neplatné, zodpovednosť za morálne a materiálne škody spôsobené vojnou pripisuje Rusku.
Podľa kritikov Ukrajina týmto zákonom stratí charakter unitárneho štátu a príde o plnú kontrolu nad Donbasom, Porošenkov zákon sa vraj taktiež príliš opiera o minské dohody, s ktorým obsahom časť ukrajinských nacionalistov nesúhlasí. Krymu sa podľa ukrajinských médií zákon netýka.
Návrh v parlamente vyvolal búrlivé diskusie, podľa agentúry Unian bolo predložených takmer 700 návrhov na zmenu jeho textu. Prezident Porošenko dnes jeho schválenie na twitteri komentoval slovami, že Ukrajina bude „ďalej raziť cestu reintegrácie okupovaných území politicky a diplomaticky“. Zákon je podľa hlavy štátu „kľúčovým signálom“ nielen pre Donbas, ale i pre anektovaný Krym.
Kremeľ dal už minulý rok po predĺžení prezidentského návrhu najavo, že s označením Ruska za agresora zásadne nesúhlasí a považuje tieto formulácie za neprijateľné. Právna norma podľa kremeľského hovorcu Dmitrija Peskova odporuje minským mierovým dohodám, za ktorých garanta sa Rusko považuje.
Podľa šéfky hornej komory ruského parlamentu Valentiny Matvijenkové zákon potvrdzuje, že Kyjev nehodlá rešpektovať minské mierového dohody, ktoré obsahujú plán urovnania krízy na Donbase. Šéf zahraničného výboru Rady federácie Konstantin Kosačov prehlásil, že „prijatím obludného zákona urobil ukrajinský parlament nad minskými dohodami kríž“.