Puigdemont sa takto vyjadril v pondelok počas svojho vystúpenia na fóre venovanom Katalánsku na pôde Kodanskej univerzity, informovala agentúra DPA.
Ide o prvú cestu katalánskeho politika mimo Belgicka, kde sa zdržiava v dobrovoľnom exile od októbra po tom, ako ho zosadili z funkcie predsedu regionálnej vlády po jednostrannom vyhlásení nezávislosti Katalánska od Španielska.
Stretnutie za zavretými dverami
„Autoritatívnemu režimu sa nevzdáme,“ povedal počas debaty v preplnenej aule univerzity, na ktorej sa zúčastnil ako hosť.
Foto: TASR/AP, Tariq Mikkel Khan
Okrem účasti na univerzitnom fóre s názvom „Katalánsko a Európa na križovatke demokracie“ dostal Puigdemont pozvanie na stretnutie s poslancami dánskeho parlamentu. Adresovala mu ho faerská Republikánska strana (Tjódveldi), ktorá sa usiluje o nezávislosť Faerských ostrovov – súostrovia v severnej časti Atlantického oceánu.
Stretnutie v parlamente sa uskutoční za zavretými dverami. Okrem iných sa na ňom zúčastnia členovia zahraničného výboru dánskeho parlamentu a poslanci za Faerské ostrovy a Grónsko.
Z Belgicka odcestoval aj napriek riziku zadržania
Bývalý katalánsky premiér Carles Puigdemont v pondelok prvýkrát po takmer troch mesiacoch opustil Belgicko, kam ušiel koncom októbra pred hrozbou väzby v Španielsku. Informoval o tom denník El País.
Denník zároveň s odvolaním sa na zdroje z prokuratúry uviedol, že španielske štátne zastupiteľstvo už požiadalo sudcu najvyššieho súdu o aktiváciu eurozatykača na Puigdemonta. Ten istý sudca zrušil európsky zatykač začiatkom decembra.
Puigdemont utiekol do Belgicka po tom, čo bol spolu s ďalšími členmi svojej vlády po jej zosadenie Madridom obvinený zo vzbury. Tej sa mali dopustiť snahami o nezávislosť Katalánska. Preto tiež španielska vláda koncom októbra prevzala priamu správu nad katalánskom, zosadila tamojšiu vládu a rozpustila katalánsky parlament.
V decembrových voľbách ale znovu získali väčšinu v parlamente separatisti, ktorí veľmi pravdepodobne navrhnú na katalánskeho premiéra opäť Puigdemonta. Práve v pondelok mal nový predseda regionálneho parlamentu Roger Torrent oznámiť meno kandidáta, ktorého koncom mesiaca predloží na posúdenie v pléne.
Európsky aj medzinárodný zatykač (nie však ten španielsky) na Puigdemonta a štyroch ďalších exministerov, ktorí sú v Bruseli, zrušil sudca najvyššieho súdu Pablo Llarena začiatkom decembra po tom, čo kauzu prevzal od inej sudkyne. Svoj krok zdôvodnil tým, že politici prejavili vôľu vrátiť sa do Španielska. Kandidovali totiž v decembrových voľbách, v ktorých boli zvolení poslanci.
Španielske médiá ale vtedy špekulovali, že zrušenie eurozatykača je účelové a súvisí s tým, že belgický právny poriadok nepozná pojem vzbura a že by mohol katalánskych politikov vydať len na základe španielskeho obvinenia zo sprenevery verejných fondov. Podľa denníka El País by v takom prípade španielska justícia nemohla Puigdemonta a vydaných exministerov súdiť za vzburu, ale len za spreneveru. Tej sa údajne dopustili usporiadaním referenda o nezávislosti Katalánska 1. októbra.
Eurozatykač zrejme nevydajú
Denník La Vanguardia v nedeľu priniesol názor niekoľkých právnikov, podľa ktorých existuje niekoľko dôvodov, prečo Llarena eurozatykač zrejme nevydá. Jedným z nich je vraj skutočnosť, že Puigdemont prišiel do Dánska len na krátku návštevu, takže by bolo ťažké eurozatykač pripraviť. Navyše podľa expertov chce Llarena s novým eurozatykačom počkať, až budú v Španielsku odsúdení ostatní členovia Puigdemontovy vlády.
Denník Vanguardia v pondelok s odvolaním sa na Puigdemontovho advokáta napísal, že prípadné vydanie eurozatykača by mohlo pre expremiéra predstavovať určitú výhodu. V prípade svojho zadržania by vraj totiž mohol delegovať svoje hlasovacie právo na iného poslanca, až bude katalánsky parlament rokovať o novej hlave kabinetu. Takéto delegovanie hlasu totiž nedávno sudca Llarena umožnil trom separatistickým poslancom, ktorí sú v španielskej väzbe. Neumožnil to ale piatim Kataláncom, vrátane Puigdemonta, ktorí sú ako utečenci v Bruseli.