"Skupiny v meste sú veľmi rôznorodé. Samozrejme, pôsobia tam organizácie, ktoré pokladáme za radikálne islamistické. Ale je dobré pripomenúť, že to bola koalícia skupín z Misráty al-Bunjan al-Marsús, ktorá porazila Islamský štát (IS) v meste Syrta. Sú tam teda aj organizácie, ktoré sú menej radikálne, podporujú vládu národnej jednoty a usilujú sa o mierové riešenie situácie v krajine,“ uviedol pre Pravdu expert na región Dario Cristiani z Vesalius College v Bruseli.
Zmena situácie v Líbyi nastala v roku 2011 po zvrhnutí diktátora Muammara Kaddáfího.
Autoritatívny vládca sa pokúsil potlačiť povstanie, ale so súhlasom Bezpečnostnej rady OSN prišlo na pomoc rebelom NATO. Kaddáfího popravili, ale krajinu sa nepodarilo stabilizovať. Postupne sa v nej začali presadzovať radikálnejšie skupiny, keď rôzne organizácie podporovali krajiny ako Katar a Spojené arabské emiráty.
Proces rokovaní pod záštitou OSN by mal viesť k nájdeniu politického riešenia pre Líbyu. Jeden z hlavných konfliktov sa vedie medzi Chalífom Haftárom, významným miestnym vojenským lídrom, ktorý sa stavia proti vláde národnej zhody pod vedením Fajéza al-Sarádža. A Líbya sa medzitým stala aj prestupnou krajinou pre desaťtisíce afrických migrantov smerujúcich do Európy.
"Mnohí Líbyjčania, ktorí bojujú s Haftárovou protirevolučnou kampaňou, vnímajú Misrátu ako svoju baštu. Ale aj viacerí islamisti, ktorí patria do líbyjského Moslimského bratstva, pochádzajú z mesta. Z misrátskeho prístavu prúdia zbrane skupinám bojujúcim s Haftárom na východe. Miestni to však vnímajú ako politický konflikt, nie ako džihádistickú vojnu,“ reagoval pre Pravdu expert na Líbyu Jalel Harchaoui z Univerzity Paríž 8.
"V meste sú aj ďalšie skupiny. V posledných mesiacoch viacerých známych bojovníkov proti Haftárovi v Misráte zadržali, mučili a zabili. Urobili to saláfisti, ktorí sú v meste čoraz odvážnejší. Misráta však nie je hniezdo islamistov. Nie je to také jednoduché. Niektoré štáty Európskej únie ako Francúzsko pokladajú radikálne antihaftárovské skupiny z Misráty, ako je Vláda národnej spásy, za extrémistov. Iné krajiny, ako napríklad Taliansko, ich tak nevolajú,“ pripomenul Harchaoui.