Atény a Skopje sa dohodli na zintenzívnení rokovaní s cieľom dospieť k dohode v spore, ktorý blokuje ambície malej, no strategicky položenej bývalej juhoslovenskej republiky na vstup do NATO a Európskej únie.
Grécko sa domnieva, že názov Macedónsko naznačuje územné nároky na rovnomenný severogrécky región. V Solúne tento mesiac demonštrovali státisíce Grékov proti tomu, aby susedná krajina v rámci dohody o ukončení sporu mohla v rámci svojho názvu použiť aj slovo „Macedónsko“.
Objavili sa návrhy, podľa ktorých by sa krajina mohla v budúcnosti nazývať napríklad Severné Macedónsko alebo Macedónsko- Skopje, píše ďalej agentúra Reuters.
„Nerozdelíme Grékov, aby sme zjednotili Skopje,“ vyhlásil líder konzervatívnej strany Nová demokracia (ND) Kyriakos Mitsotakis v televíznom vystúpení po stretnutí s Tsiprasom.
Riešenie sporu okolo názvu Macedónska podľa neho nie je len záležitosťou zahraničnej politiky, ale aj vážnou otázkou súvisiacou s dejinami Grécka a „samotnou identitou Grékov“.
Mitsotakis, ktorého strana vedie v prieskumoch, vyčítal Tsiprasovi, že nežiada od Skopje ústavné zmeny ako podmienku rozhovorov. Podľa šéfa ND sa príležitosť na dohodu už uzavrela.
Osobitný vyslanec OSN Matthew Nimetz navštívi budúci týždeň obe krajiny, aby sa stretol s ich predstaviteľmi.
Spor trvá od roku 1991, keď Macedónsko vystúpilo z niekdajšej Juhoslávie. Krajinu prijali do Organizácie Spojených národov v roku 1993 pod názvom Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko; niekedy sa používa aj skratka tohto názvu v angličtine FYROM.
Súčasné rozhovory sa konajú na pozadí rastúceho odporu gréckej verejnosti voči dohode, ktorá by zahŕňala názov Macedónsko. Takýto nesúhlasný postoj v piatok zaujala aj vplyvná grécka pravoslávna cirkev.
Vysoká účasť na proteste v Solúne z 21. januára sa pritom neočakávala. Ďalšia demonštrácia je avizovaná na 4. februára v Aténach.