Objavil sa záblesk možného zlepšenia vzťahov Ankary s EÚ, ale zatiaľ turecký líder počúva hlavne ostrú kritiku z Európy. Mnohé odkazy sú pre neho ako studená sprcha.
Bulharsko, ktoré prevzalo polročné predsedníctvo v Rade EÚ, prejavuje záujem o normalizáciu vzťahov s Tureckom, čo pramení z toho, že tieto dva štáty spájajú hranice. Premiér Bojko Borisov by si želal stretnutie pri okrúhlom stole. "Summit by sa mohol konať koncom marca v Bruseli alebo v Sofii,“ tvrdí denník Die Welt.
Turecký vpád do Sýrie
Erdogan však vytrvalo robí kroky, ktorými buduje bariéru medzi svojou krajinou a úniou. Pritvrdil po neúspešnom pokuse o vojenský prevrat v lete 2016, keď masovo začal zatýkať svojich odporcov. Najnovšie vyvoláva nevôľu v EÚ intervenciou do Sýrie, čo zdôvodňuje bojom proti kurdským milíciám YPG. Ankara vyhlasuje, že je to predĺžená ruka zakázanej Strany kurdských pracujúcich, ktorá sa tri desaťročia snaží o autonómiu na juhovýchode Turecka. YPG odmieta toto prepojenie, pričom sa jej pripisuje významný podiel na likvidácii bojovníkov teroristického Islamského štátu. Prenasledovanie kritikov a aj Erdoganov slovník pripomínajú to, čo sa dialo v niekdajšom komunistickom bloku. Nepríjemne prejavený názor je vstupenkou za mreže. "Za šírenie teroristickej propagandy bolo zatknutých od začatia vojenskej operácie 311 ľudí,“ informovalo turecké ministerstvo vnútra. Zadržaní sa previnili tým, že si dovolili na sociálnych sieťach kritizovať intervenciu, ktorá môže viesť k humanitárnej katastrofe. Mimochodom, turecká armáda už stihla vážne poškodiť krásny staroveký chrám v sýrskej provincii Afrín a žiaľ aj zabiť viacero civilistov.Kritikov z Tureckej medicínskej asociácie dokonca obvinil Erdogan, že obdivujú teroristov. "Sú to agenti imperializmu,“ citovala stanica BBC tureckého lídra, ktorý používa slová ako komunistickí pohlavári z niekdajšieho totalitného Československa.
Silné odkazy z únie
K členským štátom EÚ, čo zvlášť odsudzujú Turecko za vpád do Sýrie, patrí Francúzsko, ktorého prezident si nedáva servítku pred ústa ani v prípade úsilia Ankary o vstup do únie. Šéf Elyzejského paláca Emmanuel Macron, ktorý tento mesiac prijal v Paríži Erdogana, schladil hosťa na verejnosti. Nielenže ho upozornil, že Turecko sa nepribližuje k únii pre porušovanie ľudských práv, ale ešte mu jasne povedal, že posun v prístupových rokovaniach je nemysliteľný: "Bolo by pokrytecké predstierať, že je možné otvoriť nové kapitoly.“ BBC o ich stretnutí informovala s titulkom, že podľa Macrona nie je šanca, aby Ankara vstúpila do EÚ.
Medzi veľkými politickými hráčmi nie je Macron osamotený vo vážnych pochybnostiach. Aj nemecká kancelárka Angela Merkelová sa nedávno jednoznačne vyjadrila, že Ankara by mala zabudnúť na predstavu, že sa začlení do veľkej rodiny európskych štátov.
Podobne Sebastian Kurz, ktorý sa zo šéfa diplomacie stal rakúskym kancelárom, uzemňuje tureckú ambíciu. Ankare odkázal, že nemá miesto v EÚ. "EÚ by mala ukončiť rokovania s Tureckom o jeho členstve v únii,“ pripomenula jeho silné slová agentúra APA.
Silnú skepsu cítiť aj z Belgicka. "Kým predchádzajúce vlády uprednostňovali vstup Ankary do únie, v marci minulého roku premiér Charles Michel zmenil postoj, keď vyzval na ukončenie rozhovorov,“ upozornila stanica Deutsche Welle.
Čo chce vlastne Erdogan?
Turecko niekedy pôsobí tak, že vôbec nie je jasné, ako si predstavuje svoju budúcnosť. Na jednej strane búcha na dvere EÚ s tým, že ako náhradu neprijme iba privilegované partnerstvo namiesto plnohodnotného členstva, na druhej strane hovorí Európe, že sa bez nej zaobíde. Erdogan totiž vyhlásil, že väčšina Turkov sa už neželá vidieť súčasťou únie.
Nálada medzi občanmi však vypovedá o opaku. "Prieskum organizácie Nadácia pre hospodársky rozvoj z novembra 2017, ktorá lobuje za vstup Ankary do únie, ukázal, že plnoprávne členstvo podporuje takmer 79 percent opýtaných. Pritom pred dvomi rokmi bolo stúpencov 61 percent,“ upozornil server Al-Monitor.
Dôsledky vládnutia nastavujú Turecku v zrkadle obraz, že by malo počítať s úspechom, ak dosiahne privilegované partnerstvo s úniou. Ankara však tvrdí, že buď normálne členstvo, alebo nič. "Či už privilegované partnerstvo, alebo podobné prístupy neberieme vážne. Turecku sa nemôže niečo také ponúkať,“ povedal pred pár dňami minister pre európske záležitosti Ömer Celik.
Brusel: Nie je perspektíva
Vyjednávanie EÚ s Tureckom je fakticky na bode mrazu od decembra 2016. Tento postoj únie ešte upevnilo referendum na jar 2017, keď si Erdogan dal schváliť ústavné zmeny, ktoré nebezpečne koncentrujú moc do jeho rúk.
Bulharsko ako predsedajúca krajina v Rade EÚ síce avizuje snahu o reštart vzťahov, ale z Bruselu nič dobré Ankara nepočuje. "Nič sa nezmenilo. Nie je debata o zamýšľanej dohode o voľnom obchode s Tureckom,“ zdôraznil pred pár dňami eurokomisár Johannes Hahn, ktorý má v agende rozširovanie únie.
Turecké ambície nevidí ružovo medzi poslancami Európskeho parlamentu napríklad jeho vplyvný liberálny člen Alexander Lambsdorff. "Formálne je stále kandidátom na členstvo, ale v skutočnosti nie je. Nikto v Bruseli neverí, že sa nakoniec začlení do únie,“ povedal pre stanicu Euronews s tým, že preto treba hľadať iné usporiadanie budúcich vzťahov. Poznamenal, že by bolo nečestné, keby Európa hovorila Turkom o opaku. Europoslanec poukázal aj na to, že Ankare nie je naklonená verejná mienka: "V Nemecku sa vyslovuje proti členstvu Turecka v EÚ 80 percent občanov,“ uviedol nemecký politik Lambsdorff.