Ako informovala agentúra UNIAN, podľa Porošenka táto novela nezodpovedá deklarovaným zásadám strategického partnerstva medzi Poľskom a Ukrajinou.
„Som hlboko znepokojený rozhodnutím poľského parlamentu. Historická pravda si vyžaduje skôr otvorený rozhovor a dialóg než zákazy,“ uviedol Porošenko. Poznamenal, že „hodnotenia obsiahnuté v tomto rozhodnutí sú absolútne zaujaté a úplne neprijateľné“.
„V prvom rade si pamätáme na naše spoločné víťazstvá a boj proti totalitným režimom. Žiadne politické rozhodnutie nemôže nahradiť historickú pravdu,“ konštatoval ukrajinský prezident.
Vyzval Poľsko, aby bolo objektívne a viedlo dialóg v otázkach súvisiacich so spoločnými dejinami. „Iba spoločne zvíťazíme,“ dodal Porošenko.
Novelu schválila vo štvrtok horná komora parlamentu (Senát) po tom, čo ju 26. januára odobrila dolná komora (Sejm). Legislatíva okrem iného zavádza trest do troch rokov väzenia aj za použitie slovného spojenia „poľské koncentračné tábory“ a šírenie iných faktov o účasti Poliakov na holokauste. Izraelský rezort diplomacie reagoval, že Izrael veľmi citlivo vníma všetky pokusy o spochybňovanie historickej pravdy. Ministerstvo zdôraznilo, že „fakty nezmení žiaden zákon“.
Pokiaľ ide o Stepana Banderu, vodcu ukrajinského nacionalistického hnutia, ktorý počas druhej svetovej vojny úzko spolupracoval s nemeckými nacistami, táto postava stále rozdeľuje ukrajinskú spoločnosť. Postoj voči nemu sa pohybuje od úplnej podpory v niektorých oblastiach na západe krajiny až po ostro nepriateľský postoj na zvyšku územia.
Práve Porošenko v máji 2015 pridelil niekdajšej Organizácii ukrajinských nacionalistov – Ukrajinskej povstaleckej armáde (OUN-UPA) štatút bojovníkov za nezávislosť.
Keď ukrajinský parlament v apríli 2015 schválil tento zákon, vtedajší poľský prezident Bronislaw Komorowski upozornil, že to znemožňuje poľsko-ukrajinský historický dialóg. Pripomenul, že pokiaľ ide o vzťahy Poľska a Ukrajiny, táto kapitola dejín nie je uzavretá, a vyslovil sa za „hľadanie pozitívnych riešení“.
Poľský Sejm zasa schválil v júli 2016 rezolúciu označujúcu zločiny spáchané OUN-UPA voči Poliakom v oblasti Volyne v rokoch 1943–45 za genocídu. Sejm stanovil, že 11. júl bude dňom spomienky na obete tejto genocídy spáchanej ukrajinskými nacionalistami.
„Je mi ľúto počuť o rozhodnutí poľského Sejmu. Viem, že mnohí sa to budú snažiť využiť na politické špekulácie… Musíme sa však vrátiť k prikázaniu Jána Pavla II. – odpúšťame a žiadame o odpustenie. Iba spoločnými krokmi môžeme dôjsť ku kresťanskému zmiereniu a jednote. Iba spoločne sa môžeme dozvedieť o všetkých skutočnostiach tragických stránok našej spoločnej histórie,“ reagoval vtedy Porošenko.
Predseda poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczynski v januári 2017 vyhlásil, že budúcnosť vzťahov medzi Poľskom a Ukrajinou závisí od postoja Kyjeva k dejinám, najmä k úlohe niekdajšej UPA. „Stále nie je jasné, či sa Ukrajina vydá na cestu, ktorá je pre Poľsko neprijateľná, teda či bude udržiavať svoju historickú legitimitu v súlade s tradíciami UPA – tradíciami organizácie, ktorá sa dopustila ohavných zločinov proti Poliakom, alebo či sa vzdá tejto cesty,“ uviedol Kaczynski pre Poľský rozhlas.
Podľa poľských historikov zahynulo v oblasti Volyne približne 100-tisíc Poliakov. Ukrajinskí historici ale pripomínajú aj tisíce Ukrajincov zabitých v tomto období. Taktiež tvrdia, že počet obetí, o ktorom hovoria ich poľskí kolegovia, je prehnaný a hovoria o najviac 30-tisíc mŕtvych. S odvolaním sa na historické dôkazy taktiež pripomínajú, že mnoho Poliakov brutálne zavraždili príslušníci sovietskej tajnej služby NKVD, ktorí sa vydávali za bojovníkov OUN-UPA.