Pentagon chce nové zbrane, pobúril Rusov

, 05.02.2018 10:00

Na oteplenie vzťahov medzi hlavnými mocnosťami to nevyzerá. Moskva s nevôľou reagovala na plán Washingtonu modernizovať atómové zbrane. Američania tvrdia, že zámery v novej jadrovej doktríne sú potrebné, Rusi, naopak, vyhlasujú, že by išlo o nebezpečné kroky.

Pentagon prišiel v tejto doktríne s prvými zmenami od roku 2010. Počíta so zavedením dvoch nových typov zbraní. "Zmeny odzrkadľujú potrebu pozrieť sa skutočnosti do očí, vidieť svet, aký je, nie, aký si želáme, aby bol,“ povedal podľa novín Washington Post minister obrany James Mattis v narážke na silu Ruska, Číny a Severnej Kórey.

Ruský veľvyslanec vo Washingtone Anatolij Antonov sa nazdáva, že americkí politici hľadajú výhovorku, ktorou doma vysvetlia, prečo treba naliať do armády viac peňazí. "Na zdôvodnenie rastu vojenských výdavkov, na zvyšovanie jadrového potenciálu znovu našli strašiaka v podobe Ruska,“ uviedol podľa agentúry TASS, pričom dodal, že v pozadí je snaha pumpovať bilióny dolárov do vojensko-priemyselnej oblasti.

Posilnenie amerického atómového arzenálu môže vyvolať nové preteky v nukleárnom zbrojení.
Alexandra Bellová, bývalá poradkyňa exprezidenta Obamu

Americká doktrína sa zmieňuje o možnosti ruského preventívneho atómového úderu, ktorý by mal za cieľ pokúsiť sa paralyzovať nielen USA, ale aj ich spojencov v NATO. "Taká protiruská rétorika, akú vidím v tomto dokumente, ma roztrpčuje ako človeka, ktorý sa zaoberá rusko-americkými vzťahmi,“ doplnil Antonov.

Rezort diplomacie USA prízvukuje, že doktrína sa nezameriava na jeden štát. "Rusko v nej nie je prioritou v žiadnom prípade,“ uviedla Anita Friedtová, podtajomníčka ministra, s tým, že Washington si všíma aj Peking a Pchjongjang, a oči si nezatvára ani pred Iránom. "Pri prvom prečítaní textu na vás vyskočí protiruský tón,“ opačne to vidí podľa agentúry Interfax ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý upozornil, že Rusko bude pripravené prijať protiopatrenia.

Washington a Moskva vidia veci inak. Šéf...
Washington a Moskva vidia veci inak. Šéf Pentagonu James Mattis (vľavo) považuje novú jadrovú doktrínu USA za potrebnú, ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov (vpravo) cíti v texte protiruský tón. Autor: SITA/AP

K protiamerickým odkazom sa pripojil aj Vladimir Šamanov, ktorý je šéfom výboru pre obranu v dolnej komore ruského parlamentu. Vychrlil, že USA dokazujú svoju agresívnu politiku, ktorá je zacielená na udržanie jediného líderstva vo svete, s čím sa nezmieri nielen Rusko, ale ani Čína.

"Americká doktrína smeruje k zväčšeniu hrozby globálnej bezpečnosti,“ myslí si podľa TASS. V Dume sa k nemu pridal Franc Klincevič, ktorý riadi výbor pre obranu a bezpečnosť. "Nie je to prvý raz v dejinách, čo USA robia stávku na narušenie strategickej rovnováhy síl vo svete vo svoj prospech,“ povedal poslanec, ktorý upozornil, že americká doktrína riskuje opakovaný scenár Hirošimy a Nagasaki.

Washington, naopak, obhajuje nové plány so slovami, že potrebuje kráčať s dobou. "Kým počas posledného desaťročia USA viedli svet k znižovaniu jadrového arzenálu, každý z našich potenciálnych nukleárnych nepriateľov sledoval presne opačnú stratégiu,“ podotkol podľa agentúry AP námestník ministerstva energetiky Dan Brouillette, ktorý prehovoril na tlačovke v Pentagone.

O čo konkrétne v spore ide? Moskve sa nepozdáva, že Washington by chcel nové, slabšie jadrové hlavice, ale aj tak s veľkou silou, ktoré by mali odradiť Rusko od použitia zbraní v očakávaní, že USA neodpovedia v Európe silnými nukleárnymi strelami.

Jon Wolfstahl, ktorý pôsobil vo vláde Baracka Obamu u viceprezidenta Joa Bidena ako poradca pre nešírenie atómových zbraní, mal možnosť prečítať si novú doktrínu ešte pred jej oficiálnym zverejnením. "Išlo by o krok zvyšujúci pravdepodobnosť jadrovej vojny,“ povedal pre noviny Guardian. Tieto zbrane by totiž mohli byť nasadené v rámci odvety po konvenčnom útoku, čiže bez použitia zbraní hromadného ničenia. Daryl Kimball, šéf Združenia kontroly zbraní, tvrdí, že je nerozumné vyhrážať sa jadrovým útokom proti asymetrickým hrozbám.

Wolfstahl súhlasí, že USA musia byť pripravené na hrozbu akéhokoľvek útoku vo svete, ale nechápe vojenské východiská v novej doktríne. "Na každú ponorku vynaložíme 5 miliárd dolárov, aby bola neviditeľná s množstvom hlavíc, a chcú na ňu umiestniť jednu strelu s malou hlavicou a odpáliť ju prví, takže sa stane zraniteľnou voči útoku,“ upozornil.

Agentúra AP poznamenala, že nové plány vlády Donalda Trumpa idú proti tomu, čo si predstavoval jeho predchodca v Bielom dome: "Doktrína ukončuje Obamovu snahu obmedziť úlohu nukleárnych zbraní v americkej obrannej politike.“

Pentagon nevidí dôvod panikáriť. Naďalej platí zásada, prízvukuje, že USA by boli pripravené nasadiť jadrové zbrane iba v krajnom prípade.

Alexandra Bellová, ktorá sa v Obamovej administratíve venovala odzbrojovaniu, naopak, obhajuje politiku bývalého prezidenta, ktorý v roku 2009 hovoril na návšteve Prahy o vízii beznukleárneho sveta, čo prispelo k tomu, že získal Nobelovu cenu za mier. Podľa nej, ako ju citoval Washington Post, Trumpova vláda vysiela signál, že sa nezaujíma o to, aby zohrala vedúcu globálnu úlohu v úsilí o zníženie jadrových hrozieb. "Posilnenie amerického atómového arzenálu môže vyvolať nové preteky v nukleárnom zbrojení,“ upozornila Bellová, ktorá teraz pracuje v Stredisku pre kontrolu zbraní a ich nešírenie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Rusko #USA #Vladimir Putin #jadrové zbrane #zbrojenie #Donald Trump #jadrová doktrína
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku