Tvrdíte, že NATO môže stratiť vojenskú výhodu nad Ruskom. Ako?
Stretnutie na Slovensku s náčelníkmi generálnych štábov strednej Európy bolo dôležité, pretože musíme hovoriť o bezpečnostnom prostredí a výzvach, ktoré spoločne vnímame. Debatujeme o našich ozbrojených silách, aby sme ich prepojili. Aby sme dokázali čeliť problémom. Rusko je jedným z nich. Za posledných päť, šesť rokov sa Moskva jasne sústredila na modernizáciu ozbrojených síl. Robila to vo všetkých vojenských doménach. Či už sú to vzdušné, pozemné, námorné, kybernetické aj raketové sily. Doteraz sme dominovali takmer vo všetkom. Ale Rusko sa pohlo. Ak v tom bude takto pokračovať, a my nebudeme investovať a modernizovať, tak o päť rokov môže byť situácia iná aj v oblastiach, v ktorých stále máme prevahu. Nemôžeme sa príliš uspokojiť so súčasnou situáciou. Preto vyzývam na investície do obrany, do našich spôsobilostí, do síl, ktoré budú schopné mať odstrašujúci účinok.
Nespúšťame preteky v zbrojení? Rusko modernizuje, my budeme modernizovať…
Budujeme silnú armádu, aby sme zabránili konfliktu, nie preto, že ho chceme mať. NATO je obranná aliancia. Pre výzvy z krajín, ako sú Rusko, jednoducho musíme byť silní. Nemyslím si, že Moskva chce začať konflikt s alianciou. Ale určite využíva naše slabiny. Nie je to teda o pretekoch v zbrojení. Je to o budovaní relevantných síl, prostredníctvom ktorých sa konfliktu môžeme vyhnúť.
Ak spomíname relevantné sily, Slovensko stále používa staré ruské stíhačky.
V prvom rade chcem povedať, že také veci sú suverénnym rozhodnutím každej krajiny. Týka sa to členských krajín NATO aj iných našich spojencov. Ale chcel by som vás povzbudiť, aby ste si vybrali zo západných možností. Prečo? Lebo potrebujete sily, ktoré budú schopné efektívne spolupracovať s partnermi.
Povedali ste, že ide o suverénne rozhodnutie. Je hrozbou pre NATO, ak jeho člen ako Slovensko stále používa ruské stíhačky či inú ruskú výzbroj?
Nepovedal by som, že je to hrozba. Ale je to výzva, ktorú musíme prekonať. Ak máte takéto systémy, musíme sa zaoberať tým, ako s nimi efektívne spolupracovať. Súvisí to napríklad aj s jednoduchou identifikáciou kto je priateľ a kto protivník. Pri lietadlách to môže byť problém. Keď odpovedám na takého otázky, tak pripomínam, že NATO sa týka krajín, ktoré majú spoločné demokratické hodnoty. Jednou z nich je mať vládu, ktorú si ľudia zvolia, a takú armádu, pre ktorú sa rozhodne krajina. Aliancia je tu preto, aby bránila aj tieto slobodné rozhodnutia Slovenska. Dúfame, že ich budete robiť konštruktívne.
Nakoľko sa NATO zhodne na hrozbách? V tomto momente členská krajina aliancie Turecko bojuje v Sýrii proti silám, ktoré podporovali USA. Ankara má tiež pomerne blízko k Moskve. Je to riziko?
Často hovoríme o NATO tak, že poukazujme na rozdielne názory. Ale aliancia existuje roky a vždy riešila tieto výzvy. NATO je silné. A je extrémne silné aj preto, lebo sa týmito výzvami otvorene zaoberáme. Medzi členmi máme diskusie, vyskytnú sa konflikty. Ale prekonávame ich. Pozrite sa na to, čo aliancia urobila vlani v súvislosti s vyslaním bojových práporov na východ. Boli sme aktívni v Stredomorí, pomáhali sme pri riešení utečeneckej krízy. Všetky rozhodnutia robí 29 krajín spolu tak, aby boli efektívne pre alianciu a pre každého člena.
Diskutuje sa v aliancii o Turecku?
Samozrejme. Ale v prvom rade to nie je to diskusia o tureckých obavách. Veď je to krajina, ktorá sa musí zaoberať povstalcami na svojich hraniciach a teroristickou hrozbou. V aliancii na to máme taký názor, že Ankara je legitímne znepokojená dianím a musí riešiť bezpečnosť svojich hraníc. O tom nie je debata. Sú krajiny, ktoré by boli rady, keby Turecko preukázalo viac zdržanlivosti, čo sa týka spôsobu, akým vedie vojenskú operáciu. Ale je to národné rozhodnutie a v aliancii o tom môžeme úprimne diskutovať.
Nová americká Národná bezpečnostná stratégia hovorí o zameraní sa na súperenie veľmocí. Je to staronový koncept. Čo to konkrétne znamená pre americké ozbrojené sily a ich spojencov?
Keby ste ma počuli hovoriť predtým, vravel som, že Európa je oblasť v prechodnej fáze. V roku 2010 sme si mysleli, že nemáme žiadneho zásadného súpera, že máme technologickú prevahu. Dnes je situácia odlišná. Iné mocnosti sa stali súpermi. Modernizujú, spomenul som príklad Ruska. Budú mať spôsobilosti, schopnosti využívať nové technológie napríklad v kybernetickom priestore. Všetko to súvisí s tým, aké je postavenie našich síl v Európe, aké jednotky a s akými spôsobnosťami tu potrebujeme. Americká armáda prechádza preto zmenami. A malo by to byť rovnaké u spojencov, lebo sa spoločne zaoberáme týmito výzvami.
Keď hovoríte o súperení mocností, je tu Rusko, Čína. Ešte niekto?
Týmto dvom krajinám musíme v budúcnosti venovať pozornosť.
Veliteľ námornej pechoty USA generál Robert Neller nedávno vyhlásil: Dúfam, že sa mýlim, ale prichádza vojna. Čo tým myslel?
Nemôžem hovoriť za neho.
Prichádza nejaká vojna?
Nemyslím si to. Ale musíme byť pripravení. Ako som povedal už predtým, keď sme pripravení, môžeme sa konfliktu vyhnúť. Žijeme v dobe, keď si krajiny kupujú globálny vplyv, vážnou výzvou je Severná Kórea. Našou prácou je byť pripravení, aby sme zabránili konfliktu. Keď však odstrašovanie zlyhá, tak musíme chrániť záujmy štátov NATO. Preto sa zhodnem s veliteľom pechoty, keď hovoríme, že musíme byť pripravení.
Je niečo zásadné iné, keď porovnáte konflikty v 20. storočí s tým, ako sa vojna vedie teraz? Technológie?
Je to zásadná otázka, ktorou sa zaoberáme. Podľa mňa sa nemení povaha vojny, ale iný je jej charakter. Pozrite sa, ako je svet dnes prepojený, aký vplyv majú informácie, ako rýchlo sa šíria. Pozrite sa na kybernetický priestor. Všetko to mení charakter budúcej vojny. Jej víťazom bude krajina, ktorá sa tým zaoberá, a bude najlepšia v tom, aby vytvorila sily, ktoré budú vhodné na takýto konflikt.
Je však možné ešte vyhrať vojnu? Od roku 2001 sme v Afganistane. Irak je podobný príklad. Rusko je na východnej Ukrajine bez rozhodujúceho víťazstva.
Hovoríte však o konfliktoch, ktoré majú isté obmedzenia. Sú limitované politikou, vynaloženými prostriedkami, čo súvisí s rôznorodými cieľmi, ktoré chceme dosiahnuť. Zoberte si však konflikt medzi mocnosťami, čo má potenciál eskalácie, a preto je to oveľa vážnejšia situácia. Na konci prvej svetovej vojny sme hovorili, že je to vojna, ktorá ukončí všetky vojny, lebo sme pochopili, aký je konflikt zničujúci. Ale história nás naučila, že na tieto veci zabúdame a sme k sebe nepriateľskí.