Sociálnym demokratom (SPD), svojmu menšiemu koaličnému partnerovi, odovzdala kontrolu nad štátnou pokladnicou, ktorú doteraz jej CDU pevne držala vo vlastných rukách. S funkciou ministra financií dá kancelárka sociálnym demokratom voľnú ruku na míňanie rekordného rozpočtového prebytku. Zverením rezortu diplomacie doterajšiemu šéfovi SPD zase poskytne Martinovi Schulzovi príležitosť presadzovať jeho ambiciózne plány na reformu Európskej únie.
Musela spraviť ústupky
Prepustenie ministerstva financií sociálnym demokratom je podľa pozorovateľov zvlášť silným signálom pre nemeckých partnerov v eurozóne, z ktorých mnohí prijímali úsporné opatrenia, diktované dlhoročným prísnym strážcom nemeckej štátnej kasy Wolfgangom Schaeublem, ktorý sa po septembrových voľbách presunul na post šéfa Bundestagu. Novým ministrom financií sa má stať primátor Hamburgu Olaf Scholz, zástanca európskej integrácie, ktorý v minulosti kritizoval Merkelovej politiku voči eurozóne.
Merkelová pripustila, že jej strana musela spraviť ústupky programové aj pri rozdeľovaní postov. „Napriek tomu máme dôležité rezorty,“ poznamenala. Súčasne však uznala, že pre mnohých jej spolustraníkov je ťažké sa zmieriť so stratou ministerstva financií. Kresťanskí demokrati síce získajú ministerstvo hospodárstva, to sa ale svojím významom rezortu financií zďaleka nevyrovná. Viesť by ho mal doterajší šéf úradu kancelárky, ktorý dočasne riadil aj rezort financií, Peter Altmaier. CDU si udrží aj ministerstvo obrany, zdravotníctva a školstva. Ministerkou obrany zostane Ursula von der Leyenová. A do kabinetu by mala prísť aj ďalšia žena z radov CDU sárska premiérka Annegret Krampová-Karrenbauerová, ktorá je považovaná za možnú nástupkyňu Merkelovej na čele spolkovej vlády.
Najspokojnejší môže byť Schulz
Ďalšou novou tvárou v kabinete bude dosluhujúci bavorský premiér a šéf Kresťanskosociálnej únie (CSU) Horst Seehofer. Viesť má ministerstvo vnútra, ktorého právomoci sa výrazne rozšíria. Aj o toto svoje kreslo CDU prišla, keď ho prepustila bavorskej sesterskej strane. CSU si navyše udrží aj rezorty dopravy a rozvojovej pomoci.
Najspokojnejší s výsledkami maratónskeho vyjednávania však môže byť Schulz. Budúci šéf diplomacie označil časť koaličnej dohody týkajúcu sa Európy za „koniec nútených úsporných opatrení“. Práve prísľubom voľnejšieho zaobchádzania s rozpočtovými peniazmi si chcú špičky SPD zabezpečiť čo najširšiu podporu medzi svojimi 464-tisíc členmi, ktorí o osude tretej veľkej koalície s Merkelovou od roku 2005 budú rozhodovať vo vnútrostraníckom referende. To, či dajú veľkej koalícii zelenú, bude známe až po zrátaní hlasov, pravdepodobne v prvý marcový víkend. Pred svojimi radovými členmi môžu vyjednávači SPD zabodovať aj ďalšími ľavicovými výdobytkami. Do koaličnej dohody presadili, že spolková vláda zvýši investície do školstva o šesť miliárd eur, na rodiny, deti a sociálnu oblasť dá dokonca o 12 miliárd eur viac.
Zahraničie privítalo koaličnú dohodu
Koaličná dohoda síce potvrdzuje záväzok Nemecka k prísnym rozpočtovým pravidlám EÚ, vyzýva ale na to, aby sa euroval premenil na Európsky menový fond a na financovanie ochrany eurozóny pred krízami. Podľa Schulza sa perspektívny Európsky menový fond stane významným nástrojom financovania EÚ.
Vysokí predstavitelia EÚ privítali nemeckú koaličnú dohodu, ako aj vyhliadky na to, že Berlín využije plody svojho silného hospodárskeho rastu na zvýšenie domácich vládnych výdavkov – po čom už dlho volajú partneri v iných európskych metropolách. Schulza má na čele SPD vystriedať doterajšia šéfka sociálnodemokratickej frakcie v Bundestagu Andrea Nahlesová. Napriek tomu, že SPD je jednoznačným víťazom koaličných rokovaní, z dlhodobého hľadiska môže na spoločnom vládnutí s CDU/CSU veľa stratiť. Christian Schweiger, politológ z Technickej univerzity v Chemnitzi, varuje aj pred dôsledkami ďalšej rošády, v priebehu roka druhej, na čele sociálnych demokratov. „Nahlesová pravdepodobne povedie SPD do budúcich volieb, nie je to pritom líderka, ktorá by si dokázala získať širokú podporu. Kontroverzne ju prijímajú aj samotní členovia SPD a ťažko od nej očakávať, že by dokázala osloviť aj konzervatívnejších voličov,“ povedal Schweiger pre Pravdu a bez obalu dodal: „Očakávam, že Schulz a Nahlesová vstúpia do dejín ako tím, ktorý vykope hrob sociálnej demokracii.“Podľa politológa z Chemnitzu Schulz v úlohe šéfa nemeckej diplomacie môže skomplikovať aj situáciu v EÚ. „Presadzuje svoju víziu Spojených štátov európskych, čo ale zrejme len posilní euroskeptických populistov nielen v Nemecku, ale najmä v strednej a východnej Európe. Myslím tým predovšetkým na maďarského premiéra Viktora Orbána, ale z dlhodobejšej perspektívy aj na Francúzsko, kde nacionalisti Marine Le Penovej môžu profitovať z toho, keď Schulz s Merkelovou a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom budú presadzovať federalistickú agendu. V konečnom dôsledku sa tak môže ďalej prehĺbiť rozkol v Európskej únii,“ dodal Schweiger.