A v sobotu juhokórejský prezident Mun Če-in prijme vo svojom sídle sestru a hlavnú poradkyňu severokórejského diktátora. Prvý raz v histórii vzťahov dvoch kórejských štátov, ktoré sú formálne stále vo vojnovom stave, tak do Modrého domu v Soule vstúpi niektorý z členov severokórejskej vládnucej dynastie Kimovcov.
Kam povedie olympijská demonštrácia kórejskej jednoty? Zmení sa niečo na rozdelenom Kórejskom polostrove, ktorý už dlho tancoval na pokraji vojnovej apokalypsy? Alebo po zhasnutí olympijského ohňa sa zase všetko vráti do starých koľají? O svoje prognózy sa s denníkom Pravda podelili poprední svetoví koreanisti:
Lee Jaehyon
výskumný pracovník Inštitútu politických štúdií Asan
Prezident Mun sa snaží, aby z týchto olympijských hier vyťažil čo najviac pre zníženie napätia na Kórejskom polostrove. Medzikórejské vzťahy po takmer desiatich rokoch, čo sa sústavne zhoršovali, dosiahli veľmi nebezpečný bod. Medzi Soulom a Pchjongjangom neexistovala žiadna komunikácia, za čo niesli vinu obe strany. Sever vyrábal provokácie a Juh na ne veľmi nešikovne odpovedal. Prioritou Munovej vlády je znížiť napätie a prinajmenšom otvoriť a udržiavať komunikačný kanál medzi oboma vládami, aby sa predišlo nekontrolovanému vývoju.
Munova vláda je dostatočne pragmatická, aby vedela, že to je maximum, čo môže vyťažiť z olympijských hier a zo severokórejskej účasti na nich. Soul vníma rozdiel medzi znížením napätia so severným susedom počas olympiády a skutočným pokrokom v medzikórejských vzťahoch.
Poolympijské medzikórejské vzťahy sú už iný príbeh. Munova vláda, samozrejme, dúfa, že ústretové gestá by aj po olympiáde mohli pokračovať a vytvoriť základ pre mier na polostrove. Je však dosť realistická na to, aby vedela, že je to ťažko dosiahnuteľný cieľ. Lopta je na severokórejskej strane ihriska. Ak by sa Severná Kórea slušne správala, Mun spraví recipročné kroky. Ak nie, potom od neho nemôže očakávať neprimerané ústupky. Ale je tu ešte ďalší faktor: postoj USA. Zdá sa mi, akoby existovala deľba práce medzi Južnou Kóreou a USA, či už úmyselná, alebo neúmyselná.
Južná Kórea hrá úlohu dobrého policajta a USA zlého. Spojené štáty zastrašujú Severnú Kóreu, kým Južná Kórea jej ponúka východisko. Otázkou je, ako dlho vydrží táto deľba práce a tiež to, čo bude Severná Kórea ochotná položiť na rokovací stôl. Takže je trochu predčasné predpovedať, čo sa stane po Pjongčangu. Bude to už úplne nová hra.
Sung-wook Nam
riaditeľ Strediska pre severokórejské štúdie Ázijského výskumného inštitútu, bývalý analytik juhokórejskej Národnej spravodajskej služby
Nemyslím si, že úsilie prezidenta Muna o kórejskú jednotu v Pjongčangu bude mať zmysel bez toho, aby Severná Kórea zmenila svoj súčasný štatút jadrovej mocnosti.
Severná Kórea dúfa v rokovania s USA nie o tom, že by sa mala zbaviť všetkých jadrových zbraní. Polovicu si chce ponechať a polovice by sa vzdala výmenou za masívnu hospodársku pomoc. Dokonca aj keď sa Mun v Modrom dome, vo svojom prezidentskom sídle, stretne s oficiálne najvyšším severokórejským predstaviteľom Kim Jong-namom a s Kim Jo-čong, sestrou a poradkyňou diktátora Kim Čong-una, neprinesie to nijaký podstatný pokrok v otázke rokovaní o odstránení jadrových zbraní.
Severná Kórea sa povzbudzovaním nálad v prospech jednoty a solidarity medzi Soulom a Pchjongjangom počas olympijských hier usiluje o zmiernenie hospodárskych sankcií, ktoré na ňu uvalila Bezpečnostná rada OSN. Zníženie napätia a mier však závisia od severokórejskej ochoty vykročiť smerom k odstráneniu jadrových zbraní po olympijských hrách.
Jiyoung Song
odborný asistent Ázijského inštitútu Melbournskej univerzity
Podľa mňa má svet prehnané očakávania od Munových snáh spraviť z pjongčangských hier olympiádu mieru. Momentálne som v Južnej Kórei, aby som tu sledoval olympiádu a severokórejské účinkovanie na nej. Skutočnosť, že severokórejskí športovci a delegáti, dohromady až 450 ľudí, prichádzajú do Južnej Kórey, má zmysel samo osebe, keďže uvidia, ako veľmi im vymyli mozgy, keď im vtĺkali do hlavy, aká je Južná Kórea chudobná a utláčaná Spojenými štátmi. Fakt, že ľudia sa vyjadrujú za aj proti príchodu severokórejskej delegácie, je tiež dobrým znamením, pretože to ukazuje slobodu prejavu v Južnej Kórei.
Obe Kórey po olympijských hrách nepochybne obnovia svoje vojenské cvičenia – juh so Spojenými štátmi, sever s jadrovými skúškami, ale to nebude nič nové. Je to spôsob, ako mier a konflikty koexistovali na Kórejskom polostrove posledných sedem desaťročí.
Príchod amerického viceprezidenta Mikea Pencea do Kórey je správna vec, ale to, že so sebou priviedol otca Otta Wambiera, študenta, ktorý skonal po tom, čo ho Severná Kórea po takmer pol druha roku prepustila z väzenia s fatálne poškodeným mozgom, a tiež že sa stretne so severokórejskými prebehlíkmi, nie je práve zmierlivým gestom. Ak to nie je koordinovaný ťah medzi Južnou Kóreou a USA v zmysle ,dobrý policajt, zlý policajt', tak to len vysiela signál Severokórejčanom, že USA nevítajú ich účasť.
Youngshik Bong
výskumný pracovník Severokórejských štúdií Yonseiskej univerzity
Čo sa bude diať po skončení olympijských hier, to závisí od toho, čo spraví Severná Kórea a ako budú USA reagovať.
Severná Kórea isto bude žiadať zrušenie každoročných spoločných juhokórejsko-amerických vojenských cvičení. Soul a Washington to odmietnu. Ak sa potom Severná Kórea dopustí vážnej provokácie, odpoveďou bude sprísnenie sankcií, možno aj nejaká vojenská akcia. Ak bude Severná Kórea zdržanlivá, olympiádu so šesťdesiatdňovým moratóriom by voči administratíve Donalda Trumpa mohla použiť ako argument, že je pripravená začať rokovať.
Benjamin Habib
zahraničnopolitický expert z Univerzity La Trobe
Na to, aby kórejská olympijská demonštrácia jednoty mohla prerásť do niečoho väčšieho, musela by byť súčasťou rozsiahlejšieho programu opatrení na budovanie dôvery, s prípadným následným medzikórejským summitom, kde by mohlo byť dohodnuté niečo podstatné. Takýto výsledok sa však zdá byť málo pravdepodobný, keďže nevidno nijaké náznaky ďalších opatrení na posilnenie dôvery v poolympijskom období a zo strany Trumpovej administratívy sa neprestáva ozývať konfrontačné bubnovanie, čo nevyhnutne tlmí akýkoľvek impulz smerom k medzikórejskému urovnaniu.
Navyše nie je úplne jasné, aký by mohol byť cieľ medzikórejského vyjednávania. Olympijská súčinnosť však môže uprostred regionálneho napätia poskytnúť aspoň priestor na nadýchnutie sa a azda aj čas, aby horúce hlavy trocha ochladli.