Tri riziká
V súvislosti s veľkými hrozbami sa hovorí najmä o troch. "V minulom roku sa svet ocitol oveľa bližšie na pokraji výrazného konfliktu,“ upozornil v správe šéf MBK Wolfgang Ischinger. Poukázal na vyhrotený spor medzi USA a Severnou Kóreou, rastúcu rivalitu medzi Iránom a Saudskou Arábiou a pokračujúce napätie medzi Ruskom a NATO v Európe.
Najsilnejší štát na svete začal sabotovať poriadok, ktorý vytvoril.John Ikenberry, americký expert na zahraničnú politiku
Stanica Deutsche Welle si v analýze všíma v prvom rade to, že s príchodom Donalda Trumpa do Bieleho domu sa nepohli veci smerom k lepšiemu. Prízvukuje, že pod jeho vedením USA chcú postupovať jednostranne na úkor tradičných spojencov. "Počas Trumpa sa Spojené štáty vzdávajú politiky založenej na spoločných hodnotách, prejavujú slabý záujem o rozvoj regionálnych a globálnych inštitúcií. Namiesto toho uprednostňujú dvojstranné vzťahy, ktoré slúžia ich vlastným záujmom,“ konštatuje správa MBK.
V texte sa vyčíta Bielemu domu, že mu chýba snaha o uprednostňovanie diplomacie. Znížil sa totiž rozpočet ministerstva zahraničných vecí a, naopak, výdavky na armádu sa výrazne zvýšili. "Najsilnejší štát na svete začal sabotovať poriadok, ktorý vytvoril,“ cituje správa amerického experta na zahraničnú politiku Johna Ikenberryho.
Zosilnel vplyv Ruska
Analýza naznačuje, že Západ musí už vnímať Rusko inak, ako ho videl prednedávnom, keď sa takpovediac obmedzilo na škrípanie zubami, ak sa mu niečo nepozdávalo. Podľa autorov je logické, že z prieskumu v decembri 2017 vyplynulo, že 72 percent Rusov považuje svoju krajinu na veľkú mocnosť, čo je v protiklade s rokom 1999, keď to tvrdilo len 31 percent opýtaných. Moskva totiž v posledných rokoch rozšírila regionálny aj globálny vplyv.
"Rusko dosiahlo zo svojho pohľadu viacero úspechov. Vojna na Ukrajine nateraz prispela k zmrazeniu túžby Kyjeva začleniť sa do EÚ a NATO,“ podotkli autori z MBK. Ako ďalší príklad uviedli ruský vstup do diania v Sýrii: "Moskva relatívne s malými peniazmi aj ľudskou silou zmenila smerovanie sýrskeho konfliktu a posilnila režim Bašára Asada, pričom upevnila svoj mocenský a vojenský oporný bod na Blízkom východe.“
Budúcnosť je však otázna, tvrdia experti v spojitosti so zahraničnými ambíciami Kremľa. Štát sa musí opierať o finančné zdroje, a výkonnosť ruského hospodárstva pokrivkáva, pričom sa očakáva len mierny rast hrubého domáceho produktu. V máji 2017 prezident Vladimir Putin schválil novú národnú ekonomicko-bezpečnostnú stratégiu (prvú od roku 1999), ale zatiaľ nie je jasné, čo skutočne prinesie.
Správa pripomína, že jadro sporu medzi dvomi názorovými svetmi sa stále nepodarilo odstrániť. Kým Moskva obviňuje Západ, že vytvára poriadok podľa vlastných predstáv, druhá strana zase nemôže súhlasiť s teóriou Ruska o jeho potrebe udržať si sféry kontroly v susedných krajinách.
Vzájomná (ne)dôvera
Analýza konštatuje, že NATO si neželá nové preteky v zbrojení s Ruskom, pričom aliancia kombinuje prvky odstrašenia a dialógu. O budovaní vzájomnej dôvery sa ťažko dá hovoriť, naznačuje text. "Plazivá erózia vyjednaných nástrojov kontroly zbraní a rozmiestnenie dodatočných vojenských spôsobilostí môžu viesť k ďalšiemu zhoršeniu bezpečnostnej situácie v Európe. Kľúčové nukleárne odzbrojovacie zmluvy sú pod tlakom, dohody o kontrole konvenčných zbraní sú v podstate mŕtve,“ uviedli autori s tým, že sa obchádzajú opatrenia zamerané na budovanie vzájomnej dôvery. "Pri mylných úsudkoch a nepochopeniach to pokojne môže viesť k nechcenej vojenskej zrážke,“ dodali.
Veľkým problémom zostáva nevyriešený konflikt na východe Ukrajiny. Kým Západ viní Moskvu, že nerobí kroky, aby ho pomohla mierovo odstrániť, Rusko vyčíta napríklad Spojeným štátom, že môžu eskalovať situáciu, keď sú ochotné dodať ukrajinskej armáde smrtiace zbrane, čiže arzenál určený na likvidáciu nepriateľa.
V súvislosti so stabilitou a s bezpečnosťou v tomto regióne je podľa analýzy otázne, čo bude s reťazcom krajín takpovediac vopchaných medzi štátmi EÚ a NATO na jednej strane a Ruskom na druhej strane. Projekt Východného partnerstva, ktorý je zameraný na zbližovanie únie so šiestimi niekdajšími sovietskymi republikami, podľa štúdie stratil paru. "A napriek politike otvorených dverí NATO väčšina štátov, ktoré sa zaujímajú o členstvo, nemá v dohľadnom čase reálnu šancu na vstup,“ predpokladajú autori.
Slovné ataky
Pokiaľ ide o americko-ruské vzťahy, vôbec sa nezdá, že by sa začínali lámať ľady. Skôr naopak. Ak si v Kremli mysleli, že po prehre prezidentskej kandidátky Hillary Clintonovej nastane posun, zmýlili sa. Stačí napríklad pripomenúť, že Trumpova vláda neupustila od protiruských sankcií, dokonca ich pritvrdzuje, a najnovšie Washington vyvolal nevôľu Moskvy novou jadrovou doktrínou, v ktorej opakuje vety o ruskej hrozbe.
Niečo viac ako jeden rok od zmeny šéfa Bieleho domu si Moskva neberie servítku pred ústa, keď komentuje novú americkú vládnu garnitúru. Počas víkendu to potvrdil šéf diplomacie Sergej Lavrov, keď chrlil síru: "Protiruská kampaň Washingtonu, ktorá je už takmer zdomácneným výrazom, dosiahla bezprecedentné rozmery. Cieľom Američanov je opäť raz skúsiť zmeniť Rusko na krajinu pod ich kontrolou. Takéto pokusy sú však odsúdené na neúspech. Izolovať Rusko, spraviť z neho obeť vlastných zásad a riešiť svoje problémy na náš úkor, nebude fungovať,“ povedal podľa agentúry TASS.
Na druhej strane aktuálne ani Washington nešetril kritikou Moskvy. Pentagon síce poznamenal, že rozmiestnenie balistických rakiet krátkeho doletu v Kaliningradskej oblasti neporušuje dvojstranné dohody medzi Ruskom a USA, ale je to krok k destabilizácii, pretože systém Iskander ohrozuje amerických spojencov NATO v Európe.
Vysvetlenie Moskvy aj v tomto prípade ukazuje, že dve mocnosti majú v mnohom odlišné videnie: "Rusko nikdy nikomu nehrozilo a nehrozí, ale Rusko má suverénne právo rozmiestniť na svojom území zbrane, je to výlučne suverénna otázka ruského územia,“ uviedol podľa agentúry Interfax hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.