Vučiča čakalo v Chorvátsku vyše 1000 protestujúcich vojnových veteránov a nacionalistov, ktorí mávali chorvátskymi zástavami a niesli transparenty odsudzujúce Vučičov ultranacionalistický postoj počas bojov v rokoch 1991–1995. Tie vypukli po tom, ako Chorvátsko vyhlásilo nezávislosť od bývalej Juhoslávie, čo vyvolalo povstanie srbskej menšiny.
Vučič sa medzičasom stal proeurópskym reformátorom. Chorvátsko a Srbsko sú dvoma najväčšími zo siedmich bývalých juhoslovanských republík a zároveň nepriateľmi z čias balkánskej vojny, ktorá vypukla po rozpade federácie v roku 1991. Konflikt medzi nimi sa skončil v roku 1995 porážkou Belehradom podporovaných srbských povstalcov.
Chorvátski demonštranti v Záhrebe požadovali ospravedlnenie od Srbska, ktoré podporovalo svoju menšinu počas povstania s bilanciou 10-tisíc mŕtvych. V chorvátskej metropole panujú prísne bezpečnostné opatrenia vrátane nasadenia ostreľovačov na strechách domov pozdĺž trasy, ktorú Vučičova kolóna automobilov v Záhrebe absolvuje.
Vojnové škody
Srbský prezident sa stretne s najvyššími chorvátskymi činiteľmi, predstaviteľmi srbskej menšiny a duchovnými lídrami. Jeho návšteva bola naplánovaná už na vlaňajšok, zrušili ju však pre nezhody ohľadom viacerých otázok.
Foto: SITA/AP
Konzervatívny chorvátsky premiér Andrej Plenkovič minulý týždeň uviedol, že Chorvátsko počas Vučičovej návštevy predostrie i otázku vojnových škôd. „Vojnové reparácie pútajú oprávnenú pozornosť verejnosti a návšteva prezidenta Vučiča bude príležitosťou na diskusiu na túto tému,“ povedal Plenkovič.
Špeciálna dohoda
Plenkovič dodal, že široká dohoda o normalizácii vzťahov z roku 2006, ktorú mala do šiestich mesiacov nasledovať špeciálna dohoda o kompenzácii zničeného a poškodeného majetku, nebola dosiaľ podpísaná.
Ďalšími otvorenými problémami sú práva menšín, od vojny nezvestné osoby, pohraničné spory, spolupráca v oblasti spravodlivosti či vrátenie majetku odcudzeného počas konfliktu.