Vízum v pase smerom do Schengenu nepotrebujú ľudia z troch bývalých sovietskych republík. Kritici kuvikali, že úniu môžu zaplaviť Ukrajinci, u ktorých pokračuje ozbrojený konflikt v Donbase, a podobne Moldavci, ktorí sú obyvateľmi najchudobnejšieho štátu v Európe. V ich prípade sa zatiaľ obavy nepotvrdili. Naopak, Gruzínci sú prví, o ktorých sa verejne hovorí, že by mali stratiť výhodu voľného cestovania. Pobyt bez víz v schengenskom priestore sa umožňuje na 90 dní v rámci doby 180 dní. Návštevníkom je pritom zakázané zamestnať sa bez pracovného povolenia.
Pribudli trestné činy
Severné Porýnie-Vestfálsko znepokojuje skutočnosť, že počas necelého roka sa na jeho území zvýšil počet gruzínskych žiadateľov o azyl zo 170 na 743. Je to však len začiatok problému. "Niektorí využívajú čas, keď úrady spracovávajú ich žiadosti, na páchanie trestnej činnosti,“ citovali noviny General-Anzeiger zo zistení Spolkového kriminálneho úradu.
"V poslednom čase sa zvýšili napríklad krádeže a lúpeže v obytných priestoroch a počet ukradnutých automobilov,“ napísal v tejto súvislosti denník Kölner Stadt-Anzeiger. Joachim Stamp, minister pre integráciu v Severnom Porýní-Vestfálsku, preň upozornil, že zlý vývoj nie je iba problémom tejto spolkovej krajiny.
Gruzínci môžu voľne cestovať do Schengenu od marca minulého roka. Už v decembri 2017 sa hodnotiaca správa Európskej komisie o bezvízovom styku zmienila o niektorých znepokojujúcich faktoch. Poukázala nielen na výrazný nárast počtu žiadateľov o azyl. "Občania Gruzínska sa hojne zapájajú do skupín organizovaného zločinu v štátoch EÚ, čo predstavuje výzvu,“ uviedla správa. Zvlášť sa podieľajú na kriminalite vo Francúzsku, v Grécku, Nemecku, Taliansku a Španielsku. Zločinecké bandy Gruzíncov pritom patria k najaktívnejším v únii spomedzi občanov nečlenských krajín.
Najprv bez obáv, teraz chystajú opatrenia
Diplomati z členských štátov EÚ sa zaoberali decembrovou správou Európskej komisie koncom januára. Opozícia v Tbilisi vinila zo znepokojujúcich údajov vládnuci tábor, z ktorého zaznievalo ubezpečenie, že nie je dôvod panikáriť. „EÚ hodnotila úspechy Gruzínska veľmi pozitívne a nie sú žiadne dôvody, aby niečo ohrozovalo náš hlavný minuloročný úspech, ktorým bolo zavedenie bezvízového režimu,“ prízvukovala podľa serveru Georgia Today šéfka parlamentného výboru pre európsku integráciu Tamar Chulordavová.
Po spustení alarmu v Severnom Porýní-Vestfálsku to zrazu vyzerá inak. "V gruzínskom rezorte diplomacie oznamujú, že plánujú sprísniť zákony, vrátane zložitejšieho postupu vydávania pasov a finančných sankcií pre tých, čo porušia dĺžku pobytu v krajinách EÚ,“ informovala stanica Hlas Ameriky s tým, že opatrenia majú zachovať bezvízový styk.
Mimochodom, pokiaľ ide o počet žiadostí o azyl v minulom roku v únii, Gruzíncom patrí jednoznačne nepríjemné prvé miesto. V prípade Moldavcov ich bolo iba 160, čo je trojnásobne menej v porovnaní s rokom 2016 a Ukrajincov niečo viac ako 500. Naopak, o azyl sa domáhalo až 1 465 gruzínskych občanov, pričom najväčšie bremeno leží na Severnom Porýní-Vestfálsku. Nevraviac o tom, že niekoľko tisíc ďalších Gruzíncov sa po príchode do Schengenu doteraz nevrátilo do vlasti.
Opozícia atakuje vládu
Gruzínsky expert na bezpečnosť a medzinárodné vzťahy Nika Čitadze si myslí, že najľudnatejšia nemecká spolková krajina nafúkla problém, ale zároveň upozorňuje, že vláda v Tbilisi sa musí viac angažovať. Podľa Hlasu Ameriky jej odporúča, aby robila lepšiu osvetu, že šance občanov získať azyl sú minimálne, lebo ich krajina je považovaná za bezpečnú a tak podávanie žiadostí je len strata času.
Opozícia v Gruzínsku sa s radosťou chytila rizík bezvízového styku, aby kritizovala vládnu garnitúru. Nasledujúce dve reakcie zverejnil portál Georgia Today. "Vláda by mala vytvárať viac pracovných miest a zlepšiť životné podmienky, aby naši občania mali dôvod zostať v Gruzínsku,“ povedala Nino Kalandadzeová z Jednotného ľudového hnutia. "Vládnuca strana nedokáže vytvoriť dobré ekonomické podmienky, ktoré by zastavili vlnu gruzínskych emigrantov do EÚ,“ vyhlásil Zurab Čaberašvili z Európskeho Gruzínska.
Priemerná mesačná mzda je v prepočte okolo 400 eur. Na porovnanie, na Slovensku to bolo vlani 925 eur. Zlepšenie hospodárskych podmienok označuje analytik Tornike Šarašenidze za jedinú cestu vedúcu k náprave situácie v štáte. "Je to úloha, ktorú nedokázala zvládnuť žiadna z gruzínskych vlád za posledných 25 rokov,“ zdôraznil podľa portálu JAMnews zakladateľ Gruzínskeho strediska strategických analýz.