EÚ navrhla, aby prechodné obdobie trvalo od dátumu brexitu – teda od konca marca budúceho roka – do konca roku 2020, čiže necelé dva roky. Prechodné obdobie trvajúce „približne dva roky“ vlani spomínala aj britská premiérka Theresa Mayová. Najnovšie však Londýn hovorí o tom, že by malo byť tak dlho, koľko bude potrebné, kým „sa pripravia a zavedú nové procesy a nové systémy“.
Zástupca ministra pre brexit Steve Baker vzápätí musel upokojovať zástancov brexitu, že to nebude trvať „donekonečna“, Mayová podľa neho navrhuje dva roky. „Bude stanovený pevný termín,“ ubezpečoval Baker pre BBC s tým, že na tom sa treba dohodnúť s EÚ.
Niektorí pozorovatelia však už predtým upozorňovali, že 21 mesiacov nebude stačiť na dosiahnutie nových dohôd medzi EÚ a Britániou a ich schválenie vo všetkých členských štátoch. Portál Politico tiež uviedol, že ak by bolo nutné prechodné obdobie predĺžiť, potom sa opäť otvorí otázka, koľko by mal Londýn za to zaplatiť.
Prechodné obdobie z pohľadu EÚ znamená, že na Britániu sa v tom čase budú ďalej vzťahovať všetky pravidlá EÚ. To znamená colnú úniu, voľný pohyb tovaru, služieb a kapitálu, ale aj voľný pohyb osôb. Aj keď vláda v Londýne Britom stále sľubuje obmedzenie imigrácie ľudí zo štátov EÚ, počas prechodného obdobia to nebude môcť robiť.
Londýn vo svojej pozícii tvrdí, že je „len malý počet oblastí“, kde sa s EÚ nezhoduje. Jednou z nich je práve štatút občanov EÚ, ktorí do Británie prídu počas prechodného obdobia. Na druhej strane dokument nespomína odmietnutie návrhu EÚ na pokračovanie voľného pohybu osôb, ale ani ďalšiu požiadavku zástancov brexitu – možnosť vetovať nové pravidlá EÚ, ktoré sa v čase prechodného obdobia budú vzťahovať aj na Britániu, hoci o nich nebude rozhodovať.
Zástancovia brexitu tiež naliehajú na vládu, aby odmietla požiadavku EÚ, že Británia počas prechodného obdobia nemôže zaviesť nové obchodné dohody s inými krajinami bez súhlasu EÚ. Hoci zástancovia brexitu stále žiadajú aj obmedzenia pre občanov EÚ, Británia sa ich masového príchodu nemusí nateraz báť. Najnovšie oficiálne štatistiky totiž ukázali, že do Británie smeruje čoraz menej občanov EÚ, a to najmä Rumunov a Poliakov, ale aj Slovákov. Naopak, do Británie prichádza viac ľudí z nečlenských štátov EÚ.
Čistá imigrácia zo štátov EÚ do Británie vlani klesla na 90-tisíc ľudí, čo je najmenej za uplynulých päť rokov. Podľa agentúry Bloomberg občanov EÚ odrádza brexit, slabší kurz libry a lepšie pracovné príležitosti v domovských krajinách migrantov.
„Tento brexodus nás nepochybne zanechá chudobnejších,“ reagoval na výročnú správu britského štatistického úradu opozičný liberálny demokrat Ed Davey. „Občania EÚ, ktorí mali v Británii domov, odchádzajú a talentovaní jednotlivci z EÚ sa pozerajú inde, keď sa rozhodujú, kde budú študovať, pracovať alebo investovať,“ dodal.
Tieto oficiálne štatistiky vyšli v čase, keď britské verejné zdravotníctvo hlási „nebezpečný“ nedostatok zdravotných sestier nielen pre nové jazykové testy, ale aj brexit. Na nedostatok kvalifikovaných ľudí sa sťažujú aj obchodné komory a zástupcovia podnikateľov v rôznych sektoroch po celej krajine.