Erdogan by trestal cudzoložstvo

Turecko tvrdí, že má patriť do Európskej únie, ale pričinením prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana robí veľa vecí, aby ho do nej nikdy neprijali. Zvlášť zatýkanie odporcov režimu či invázia do Sýrie nie sú jedinými skutočnosťami, ktoré vážne spochybňujú úsilie Ankary približovať sa k EÚ.

26.02.2018 11:00
Turecko, Erdogan, Ankara Foto:
Recep Tayyip Erdogan v Ankare na stretnutí s členmi vládnucej strany. Štyri prsty, ktoré ukazuje, symbolizujú ,,jeden národ, jeden štát, jednu vlasť, jednu zástavu".
debata (14)

Erdogan najnovšie opäť potvrdil, že je nepredstaviteľné, aby Turecko sedelo pri spoločnom stole európskej rodiny. Pozdáva sa mu totiž myšlienka, že by sa znovu trestalo cudzoložstvo. „Malo by sa o tom diskutovať. Bolo to už v našich návrhoch na prvom mieste. Vtedy sme urobili krok v súlade s požiadavkami EÚ, ale spravili sme chybu,“ citovala ho agentúra Reuters. Trestanie manželskej nevery plánovala Erdoganova strana roku 2004, keď bola dva roky pri moci. Po protestoch domácej verejnosti a ostrej kritike zo strany únie nakoniec ustúpila od tohto zámeru.

Cudzoložstvo bolo v Turecku trestné do roku 1996, keď ústavný súd rozhodol o jeho protiústavnosti. „Muži sa dopúšťali manželskej nevery, ak trvala dlhší čas, ale ženy mohli obviniť, ak boli neverné iba jedenkrát,“ pripomenula stanica BBC. Návrat do minulosti je možný, pretože Erdogan vydal pokyn ministerstvu spravodlivosti, aby preskúmalo zaradenie cudzoložstva do trestného zákona.

Spisovateľ a opozičný poslanec Altan Tan naznačil, že úvaha prezidenta je nezmyselná. „Do vzťahov medzi dvomi plnoletými osobami sa nemôže príliš zasahovať. Štát by to nemal robiť, ak takíto dvaja ľudia hovoria, že nepatria k rovnakému náboženstvu a morálnym hodnotám, ako sú tie vaše,“ poznamenal podľa serveru Middle East Eye v narážke na zjavnú snahu o islamizáciu spoločnosti.

Reuters naznačil, že Erdogan si témou cudzoložstva hádže polená pod vlastné nohy. Podľa agentúry to neveští nič dobré v období, keď sa prehlbuje priepasť medzi Tureckom a úniou a s ohľadom na to, že koncom marca ich čaká spoločný summit.

(Nezúčastnia sa však ňom lídri členských štátov, s Erdoganom sa stretnú v Sofii len šéfovia Európskej rady a Európskeho parlamentu na pozvanie bulharského prezidenta Bojka Borisova, ktorého krajina predsedá Rade EÚ.)

Odklon od moderného fungovania európskej spoločnosti cítiť v Ankare aj vo viacerých detailoch, významom však nezanedbateľných. Reuters napríklad poukázal na to, že v minulom roku turecká vláda zverejnila nové školské osnovy, v ktorých sa vynecháva výučba o evoločnej teórii Charlesa Darwina. Zväčšuje sa tak podozrenie, že erdoganovci chcú podkopať základy sekulárneho štátu.

Erdoganova rétorika často napovedá, že v tejto súvislosti majú pravdu jeho kritici. Naznačujú to aj jeho nedávne výroky, keď Turecko fakticky označil za pokračovateľa Osmanskej ríše. „Samozrejme, že hranice sa zmenili. Zmenila sa forma vlády. Lenže podstata je rovnaká, duch je rovnaký, dokonca mnohé inštitúcie sú rovnaké,“ citoval ho server Hurriyet.

Prezidentské aj parlamentné voľby sa uskutočnia súbežne v budúcom roku. Vládnuca strana už uzavrela účelové spojenectvo s ultranaciona­listami, ktorí zároveň sľúbili, že podporia znovuzvolenie Erdogana.

Ide o Stranu národnej akcie, ktorá sa vôbec netají euroskepticizmom. „Vždy bola nedôverčivá voči EÚ, vystupovala proti kurdskému mierovému procesu a myslí si, že turecký nacionalizmus a slovo Turek by mali byť prevládajúcimi znakmi v politike,“ upozornila podľa novín Financial Times analytička Asli Aydintasbasová z mimovládnej organizácie Rada pre zahraničné vzťahy.

Mimochodom, už teraz vznikajú obavy o férový priebeh volieb hlavy štátu. Vládnuca strana dala najavo, že hlasovacie lístky by nevyhnutne nemuseli mať pečiatku volebnej komisie, čo by uľahčilo falšovanie výsledkov.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 14 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #EÚ #Sýria #Turecko #invázia #Recep Tayyip Erdogan #Ankara